|
|
Neverili by ste akého máme v našej súčasnej vtáčej škôlke papagája „pažroška“. Ten, kto sa zaoberá dokrmovaním papagájov asi vie o čom hovorím. Niekedy mláďatá nechcú a nechcú začať samé zobkať a niekedy práve naopak – prídu na chuť dobrotám v miske a nie a nie prestať…
Momentálne je naša vtáčia škôlka dosť plne obsadená. Najstaršiu skupinu tvoria asi 2-mesačné mláďatá : ara zelenokrídla, eklektus, dvaja amazoňania modročelí, traja papagáje senegalské a traja žakovia. V škôlke máme ešte ďalšie vtáčie detičky, ale tie sú v iných skupinách podľa veku a podľa umiestnenia, či už v inkubátoroch alebo v teplúčku pod lampou. Papagáje mávame vždy vo väčších skupinách z toho dôvodu, aby sa učili jeden od druhého. Všeobecne platí : čo robí jeden, robí aj druhý, tretí, piaty…. Mláďatá spolu vyrastajú, sú zvyknuté na kolektív, sú spokojnejšie – sú socializované.
Dôležité je hlavne to, že sa naučia jeden od druhého skúšať chutnať stravu v čase, keď sa snažíme o ich odstav od dokrmovacej zmesi. Celý dokrmovací proces je asi takýto: keď sú mláďatká úplne maličké dostávajú len čistú dokrmovaciu zmes, ktorá obsahuje všetko potrebné pre dobrý a zdravý vývoj každého jedinca. Neskôr sa snažíme kašu obohatiť o ďalšie vitamíny. Strúhame do nej ovocie, zeleninu, aby bola sýtejšia pridávame strúhané granule, ktoré sú tiež veľmi výživné a zdravé. Ary dostávajú do zmesi pravidelne nastrúhané orechy, občasne dávame do kaše bio pupalkový olej, ktorý výrobca odporúča práve mláďatám pre dobrý rast kostí, peria, pre dobrý vývin orgánov, pre pozitívny vplyv na ich imunitu. Keď majú asi 7-8 týždňov, idú do klietky, aby sa naučili stáť na bidle, ale hlavne aby začali skúšať samé ochutnávať z misiek svoju prvú potravu. Na začiatku dostávajú okrem dokrmovacej kaše mäkké na drobno nakrájané ovocie a zeleninu s pomrvenými piškótami. Večer po večernej dávke dokrmovacej kaše dostávajú do misiek suché granule, ktoré si veľmi radi chrumkajú ako nejakú večernú maškrtu.
 po večeri ešte dávka večernej maškrty – chrumkavé granule Náš momentálny problém sa týka práve tých dobrôt v miske. V celej skupine máme jedného vyše 2-mesačného žaka, ktorý má nesmierny apetít. Zistil, že kaša je kaša, ale miska plná sladkého ovocia je predsa len niečo iné. Ako náhle je pred ním plná miska ovocia, už aj cupitá a nepohne sa od nej, kým nie je prázdna. To by ste sa museli smiať, keby ste videli ako sa mu očká rozžiaria, keď zbadajú dobre plnú misku. Precupitá cez celú klietku a ani nedýcha, keď sa tlačí. Problém je však v tom, že ostatným sa neujde. Keď je miska prázdna, ide k druhej a jeho apetít neskončil. Celá naša teória o spoločnom sa kŕmení tým pádom padá, lebo ostatní jednoducho nestihnú z misky nič ochutnať. Ťažko povedať, či by jedol do prasknutia, radšej to neskúšame. Po prvej prázdnej miske musíme milého pažroška odobrať zo skupiny a odložiť inde, aby mali aj iní šancu. Je to dosť nezvyčajné, aby sa mláďa tak skoro a tak dobre samo kŕmilo. Väčšinou je to opačne, väčšinou treba čakať, až mláďatá prídu na to, že miska je na to plná, aby sa z nej zobkalo.
Ďalší problém je i v tom, že kŕmenie dokrmovacou zmesou, ktorá má v sebe veľa potrebných látok pre vývoj a rast nie je dosť možné. Milý žako je tak plný, že kaša sa do neho jednoducho nezmestí. Otázka je teda na svete : tešiť sa, že sa 2-mesačný žako tak dobre sám kŕmi alebo radšej nie?
…aby toho nebolo málo, už aj naša malá ara prebrala žakove móresy ! Tak jej chutia dobroty v miske, že ide prasknúť !
 2-mesačná ara zelenokrídla div nepraskne Náš najmenší amazonik ledva stojí na bidle, ale apetít má tiež za dospelého:
 amazonik bielobruchý ledva stojí a už sa tlačí
 vzácna ara hyacintová Veľmi smutná správa prišla z zürišskej Zoo – vo štvrtok ráno objavili zamestnanci mimo klietky pozostatky vzácnej ary hyacintovej. Kurátor ZOO p. Robert Zingg vyhlásil, že sa domnievajú, že ary sa stali obeťami malého dravca kuny. Pri vchode našli zamestnanci hlavu jednej ary, druhú nenašli vôbec. Z toho usudzujú, že jedno zviera je určite mŕtve a po druhej are hyacintovej nie je široko-ďaleko ani stopy. Pár žil pred tým v areáli „Pantanal“, ktorý je postavený tak, že pripomína prírodnú africkú rezerváciu.
Kuny sa v ZOO pohybujú už dlhšiu dobu. Väčšinou útočia na kačice a vyberajú im vajíčka. Zvláštne je to, že sa kune podarilo premôcť takého veľkého papagája, ktorého stisk zobáka môže byť pre kunu smrteľný. Ary museli byť v nečakane zlej situácii, kedy sa nevedeli prirodzene brániť. V každom prípade je to pre ZOO nesmierna strata.
Ara hyacintová je považovaná za najväčšiu aru na svete, v prírode je veľmi ohrozená a preto nesmierne vzácna. Veľmi často ju priekupníci pašujú a nelegálne dovážajú na čierno na európsky trh.
S kunami alebo inými malými dravcami má podobný problém veľa chovateľov aj u nás. Ťažko s nimi bojovať, pretože sa dokážu pretiahnuť aj cez väčšie oko pletiva. Vtáci sa hlavne v noci nevedia vôbec brániť a chovateľ často ráno neverí vlastným očiam. V pražskej ZOO sa proti kunám a iným malým dravcom napr. bránia (hlavne u vzácnych a drahých zvierat) elektrickými ohradníkmi, ktoré sú umiestnené okolo voliér na pletive z vonkajšej strany, aby kune zabránili vyliezť po pletive hore. Ďalším riešením (tiež overeným našou vlastnou skúsenosťou) je stavať voliéry s dvojitým pletivom. Z vnútornej strany pletivo s potrebným veľkým okom a z vonkajšej strany pletivo s malými okami.
Zdroj: Neue Zürcher Zeitung
Žaky sú veľmi pekné, aj keď málo farebné papagáje a ich chov v zajatí patrí medzi najrozšírenejšie. Farebnosťou veľmi nevynikajú, ale v inteligencii a v schopnosti imitovať zvuky a slová ich neprekoná pravdepodobne žiadny iný vták. Bežne sa ručne dokrmujú a potom sú veľmi častým spoločníkom v domácnosti. Ale kto sa môže pochváliť takouto raritou?
 rôzne zafarbenie mláďat Boli sme na návšteve u známeho chovateľa exotického vtáctva v Nemecku a ten sa takýmto párom veru pochváliť môže. Chovný pár nie je celý červený, trochu do červena je len jeden rodič, druhý je klasický šedý. To znamená, že jeden z rodičov alebo aj obidvaja majú v sebe gény, ktoré spôsobujú takéto zafarbenie. Mláďatá budú dosť červené, čo ešte teraz nie je ani dobre vidno, pretože sa ešte len operujú. Všetky mladé ani nemusia byť červené. Niektoré z toho istého hniezda sú úplne šedé, ale aj tak budú mať v sebe gén spôsobujúci červené zafarbenie. Červené žaky majú veľmi veľkú trhovú hodnotu a sú snom asi každého chovateľa. Dokonca v Afrike sú farmy, ktoré sa venujú hlavne kríženiu žakov s cieľom dosiahnuť čisto červenú farbu.
U iného známeho chovateľa v Rakúsku sme videli už celkom operené žaky takéhoto zafarbenia – je na ne nesmierne hrdý :
Niekedy nezvyčajné zafarbenie môže byť aj prejavom choroby (veľmi často PBFD), ale títo boli otestovaní a sú celkom v poriadku. Otázkou ešte je, či po prvom preperení budú stále pekné červené…
Farebné mutácie u vtákov sú veľmi bežné. Veľa chovateľov sa touto „vedou“ zaoberá a cielene sa snaží o dochovanie vtákov nezvyčajných farieb u rôznych druhov papagájov. Je veľa diskusií, či je to správne, či by nemali byť zachované prírodné zafarbenia. Veľa chovateľov a odborníkov oponuje tým, že takéto „defekty“ sa stávajú aj v prírode, len sú zriedkavé. Väčšinou inak zafarbený vták nezapadá do kŕdľa a potom sa ďalej nerozmnoží. Čiže jeho gény prirodzene zaniknú. V zajatí sa práve u takéhoto jedinca gény podporia a ďalším množením ešte zvýrazňujú.
Veľa sa polemizuje a diskutuje na tému, či ručne dokŕmené a človekom vychované papagáje budú schopné ďalšieho chovu. Aký pár je najlepšie zostaviť?
Je to otázka na mieste, pretože veľa chovateľov sa s týmto problémom stretlo a riešili dilemu, či krotkého papagája do chovu kúpiť či nie. Jedni tvrdia, že ručne dokŕmené papagáje nedostali základ od rodičov a sú potlačené ich prirodzené rodičovské pudy. Ďalší tvrdia, že krotké papagáje sú lepšie, lebo nie sú plaché, ľudí sa neboja a tak zo strachu neskáču ako divé do búdky a neohrozujú tým svoje potomstvo. Veľa chovateľov je zástancom zmiešaného páru, tzn. jeden vták je divý, odchovaný pod rodičmi, druhý v páre je krotký. Krotký sa ľudí nebojí a spolu s divým tvoria niečo medzi tým – divý skrotne a krotký trochu zdivie. Vznikne zdravý kompromis. Ťažko v tomto urobiť nejaký záver, najlepšie sú vlastné skúsenosti a pravdepodobne aj každý pár je iný a inak sa bude chovať – nezáleží na výchove.
Ja by som chcela uviesť náš prípad, kedy úplne krotká samička s divým samčekom krásne odchovali 3 zdravé mláďatá. Začalo to takto: v našej chovnej stanici sme pred tromi rokmi vychovali krotkú samičku papagája senegalského. Bola vybratá z hniezda rodičov ako 3-týždňová a ďalej ručne kŕmená. Socializovaná bola dosť, pretože prvé 3 týždne bola u rodičov v búdke a potom v skupine viacerých a rôznych iných papagájskych mláďat. Ako 3-mesačná odišla úplne krotká do rodiny ako domáci maznáčik. Ale ako to už so zvieratami a deťmi býva, po čase prestala byť v rodine číslo jeden, zaujímavejší začal byť iný domáci obyvateľ – psík. Samička papagája začala byť na druhej koľaji, tak sa rodičia dieťaťa rozhodli umiestniť ju tam, kde by dostala všetko potrebné a bol o ňu záujem. Zobrali sme ju po troch rokoch k nám späť. Bola ozaj krotká, ale dali sme ju do voliéry k rovnako starému avšak nie krotkému samčekovi. Ako to však býva u ľudí, tak aj u papagájov sa stane to, že si nepadnú do oka. V snahe zostaviť dobrý pár, prehodili sme ju po nejakom čase k inému rovnako starému nie krotkému samčekovi. Na druhý pokus bola láska na svete. Po veľmi krátkom čase mi samička zmizla a začala sa zdržiavať v búdke. Bola to celkom škoda, pretože pri každom rannom kŕmení som si samičku z voliéry vybrala von a trochu sme sa pomaznali. Polietala si a vrátila som ju späť k samčekovi.
Obidvaja vysedeli 3 oplodnené vajíčka a vyliahli sa 3 krásne mláďatká. Zo začiatku sme mali strach, či ich budú rodičia kŕmiť, či naša samička vie čo má s nimi robiť, či to bude ozaj pudové. Ťažko povedať ako to funguje, možno ju samček naučil, ale o mláďatká sa spolu krásne starali a poctivo ich obidvaja kŕmili. Niekoľko krát denne som mláďatká v búdke kontrolovala, či je všetko v poriadku. Zaujímavé ale na tom je, že pri každom rannom kŕmení som si opäť samičku vybrala z voliéry alebo z búdky, pomaznali sme sa a znovu som ju vrátila k mláďatkám. Ani samčekovi táto denná kontrola nevadila a nerobil žiadne problémy. Ako 3-týždňové sme ich vybrali z búdky, okrúžkovali a teraz ich ručne dokrmujem, aby boli také isté krotké a milé ako ich ručne dokŕmená mamička.
Ťažko povedať že to takto platí vo všeobecnosti, každý pár je iný, každý jedinec je iný, nedá sa urobiť jednoznačný záver, ale možno niekomu pomôžem v rozhodovaní aký chovný pár si zostaviť. Zodpovedne môžem však povedať, že ľudskou výchovou papagáj svoje rodičovské pudy nestratí a môže krásne vychovať zdravé potomstvo.
 Borovica namiesto palmy žakovi nevadí – zjavne sa cíti ako doma.
Zaujímavý obyvateľ žije od júna minulého roku v nemeckom mestečku Worphausen, v časti Lilienthal. Papagáj sivý žako tam zjavne prežil v zdraví zimu a nie je možné ho len tak uloviť. Žije v strede obytnej zóny a obyvatelia z neho veru radosť nemajú, pretože im neustále ničí okná, rámy, ale aj izolácie a káble. Iní obyvatelia sa zase sťažujú na poruchu príjmu televízneho signálu, pretože im žako pristáva na ich satelitných tanieroch. Papagáj zjavne nehladuje, niektorí obyvatelia ho pravidelne kŕmia a on si našiel aj dobre chránené miesto na spanie. Keďže sa mrazivá zima v jeho domovine v Afrike nevyskytuje, to, že prežil túto severonemeckú zimu udivuje aj mnohých odborníkov. Odborníci a veterinári nevedia nájsť riešenie, ako žaka odchytiť a problém vyriešiť. Takéto exotické vtáky sú totiž chránené a nie je možné ich len tak odstreliť. Uspať ho uspávacou dávkou v šípke alebo v podanom krmive nie je možné z toho dôvodu, že sa dávka nedá len tak bez jeho odváženia vypočítať. Okrem toho by bolo veľké riziko, že by omráčený spadol z veľkej výšky a zranil by sa.
Riešenie je jedine v jeho odchyte, čo je však mimoriadne ťažké. Žako je totiž veľmi inteligentný tvor a po každom nevydarenom pokuse je viac a viac opatrnejší. Jediná možnosť ako ho chytiť je, nalákať ho na krmivo do nejakého domu a tam ho potom vnútri odchytiť. Otázkou ostáva ako sa vôbec takýto papagáj do mesta dostal. Musel niekomu uletieť a vonku sa dobre aklimatizoval. Je vo veľmi dobrej kondícii a vyzerá, že je dobre stavaný. Ako tento problém vyriešiť ostáva stále otázkou, pretože takéto exotické vtáky sa dožívajú až 60 rokov.
zdroj: Weser Kurier
Blíži sa leto a pre dovolenkárov a milovníkov krásnej prírody a krásnych vtákov máme tip na spojenie jedného i druhého.
Dozvedeli sme sa o vtáčom parku TURNERSEE v Rakúsku a preto sme sa ho vybrali pozrieť. Nachádza sa asi 380 km od Bratislavy v mestečku Sankt Primus, južne od Grazu. Toto malé a pritom malebné mesto je v letnej sezóne plné turistov a dovolenkárov, vyzerá to tam ako v prímorských destináciách. Teraz bolo ešte prázdne, sezóna sa ešte len začne. Okolie jazera Klopeiner See a menšieho jazierka Turnersee je ako stvorené na dovolenku alebo predĺžený víkend. Príroda je tu nádherná, veľa zelene, možnosť plážovania a kúpania sa v spomínaných jazerách. Okrem oddychovania môžete prípadne robiť vodné športy ako je člnkovanie, posedieť si v mnohých reštauráciách alebo bufetoch a tým čo túžia po aktívnom pohybe je umožnená turistika po okolitých horách alebo napr. bicyklovanie. Bicykel nie je problém si požičať v požičovniach, pohybu si môžete dopriať i na tenisových kurtoch….
Milovníci zvierat a vtákov si môžu urobiť výlet do spomínaného neďalekého vtáčieho parku. Park je malou rodinnou firmou, ktorú založil p. Zupanc v roku 1982 ako chovateľ papagájov. Začínal so zopár voliérami, ktoré stále rozširoval až napokon ich bolo toľko, že by bolo škoda neukazovať vtáčiu nádheru aj turistom. V súčasnosti firmu vedie syn a park sa stal celkom známou atrakciou v tomto regióne. Chovajú tu vyše 340 druhov vtákov, je ich viac ako 1000 a najzaujímavejšie je to, že majú vtáky hlavne zo svojich vlastných odchovov. Odchytových vtákov z voľnej prírody by ste tam darmo hľadali.
Vstup do parku je nádherne upravený, prispôsobený aj najmenším návštevníkom. Je tam množstvo oddychových miest na posedenie si aj medzi voliérami, aby si ľudia mohli vychutnať pohľad na exotické zvieratá.
Hneď pri vchode vás uvítajú 2 ary ararauny, vcelku krotké, ale so zastrihnutými letkami, aby neuleteli. Sú zvyknuté na ľudí a celý deň ich turisti kŕmia orieškami (či je to pre ne dobré, je otázkou ….). A môžete začať s prechádzkou medzi voliérami, ktoré sú pekne upravené. Čo sa týka papagájov, mali sme dojem, že skoro všetky boli ručne dokŕmené, pretože sa skoro žiadne nebáli ľudí a nechali sa cez pletivo kŕmiť. Je to celkom zvláštnosť, pretože všade inde sú vtáky plaché, niekedy ich ani nevidíte, pretože sú poschovávané v záletoch. Tieto sa priam tešili z prítomnosti ľudí a radi sa nechali ľuďmi kŕmiť. Krmivo sa dá kúpiť pri pokladni, čo je chvályhodné, pretože ľudia by ich určite kŕmili kadečím nezdravým.
Vidieť sa dá v parku veľa rôznych druhov vtákov. Okrem mnohých veľkých papagájov v obrovských voliérach (napr. i vzácnych ár hyacintových, kde jedna bola síce trochu ošklbaná na brušku, ale ostatné vtáky boli v skvelej forme) sa tu dá vidieť aj veľa zoborožcov, tukanov, zaujímavé je pozrieť si rôzne druhy sov alebo i veľkého havrana, niekoho môžu zaujať aj klietky s maličkými vtáčikmi, ktoré neprestajne celý deň švitoria.
Deti sa tu môžu potešiť s malými kozičkami alebo zajacami, môžu ich pohladkať, pohrať sa s nimi.
Park nie je veľkou zoologickou záhradou, ale na spestrenie programu príjemnej dovolenky alebo výletu je vhodný. Je to pekná ukážka toho ako z malej chovateľskej vášne môže nakoniec vzniknúť aj malé zoo.
Niekedy sa divíme, čo všetko nám už veda a výskumy ponúkajú. Dnes je už bežné umelé oplodňovanie u ľudí, ale u zvierat nás to ešte mnohých dosť prekvapí. Avšak keď sa nad tým zamyslíme, môžeme sa tomu len tešiť, lebo umelé oplodňovanie skoro vyhynutých alebo ohrozených druhov zvierat môže byť pre prírodu veľmi prospešné.
Tak je to aj napríklad u vtáčieho druhu, u papagájov. Najvyšším cieľom v chove papagájov by malo byť ich prirodzené oplodnenie a prirodzená výchova mláďat rodičmi. O toto sa snaží každý zodpovedný chovateľ. Týmto sa zachovávajú vtákom ich prirodzené zvyky a zároveň ich celý proces počas reprodukčnej doby zamestnáva. Mláďatá sú tým pádom socializované k vlastnému vtáčiemu druhu. Avšak nie je zriedkavé, že vtáci nakladú neoplodnené vajíčka. Dôvody sú rôzne : zdravotné problémy, problémy s umiestnením, zlé kŕmenie… Taktiež je problém s neoplodnenými vajíčkami u neharmonizujúcich pároch, aj v tom prípade, že sú obidvaja v dobrom zdravotnom stave a sú plodní. Umelé oplodnenie môže pomôcť tieto problémy zredukovať. Treba k tomu spermie dostatočnej kvality a samičku, ktorá je tesne pred znáškou vajec alebo so znáškou práve začala. Ak sú splnené tieto 2 podmienky, je možné vajíčko umelo oplodniť.
V posledných rokoch sa o odbere spermií a o umelom oplodnení papagájov veľa hovorí. Zatiaľ sa umelo oplodňujú vajcia sliepok, moriakov, holubov, pštrosov. Pri všetkých týchto druhoch nie je už odber spermií problematický. Odbery semena u veľkých druhoch papagájov boli doteraz veľkým problémom – nebolo možné ich urobiť. Prvý veľký úspech sa podaril v roku 1980 v USA, kedy sa vyliahla umelo oplodnená korela (Harrison & Wasmut 1983). V nasledujúcich rokoch boli ďalšie pokusy s amazoňanom haitským (amazona ventralis),
 Amazona ventralis ale z 13-tich umelo oplodňovaných vajíčok sa podarilo oplodniť len dve. Odberom spermií sa zaoberal Daniel Neumann, úspešný veterinár a zároveň chovateľ. V rámci svojho výskumu sa mu 1.krát podarilo odobrať spermie rôznych amazoňanov, kakadov a iných veľkých vtákov. Odber spermií robil na krotkých, ale aj divých vtákoch bez spozorovania nejakých negatívnych efektov. Táto technika sa stala aj predmetom výskumu na univerzite. V spolupráci s Loro Parque 1.krát odobrali spermie u ary zelenokrídlej (ara chloroptera). Vývoj techník na odobranie semena sa neustále vyvíja a skúma (stimulačné masáže, jemná elektrostimulácia). Známe je aj to, že na odber spermií vplýva aj druh papagája alebo načasovanie odberu. U niektorých druhov je odber skoro vždy úspešný, u iných treba použiť rôzne techniky.
Ako dlho sa dajú spermie skladovať ? Závisí to od rôznych faktorov: kvalita, množstvo, znečistenie… Skladovanie je možné od niekoľkých hodín až po niekoľko dní. Veda sa zaoberá dlhodobou konzerváciou odobratých vzoriek. Odoberanie spermií a skladovanie vzoriek je dôležité hlavne pri chránených a ohrozených druhoch. Preto sa plánuje hĺbkové zmrazenie odobratých vzoriek, tzv. kryokonzervovanie.
Možnosti a perspektíva. Ak má pár papagájov pravidelne neoplodnené vajíčka, môže to mať okrem infekcií, zlého kŕmenia alebo párenia za následok aj zlá plodnosť zvierat samotných. Keď samička kladie pravidelne vajíčka, je pravdepodobné, že za čistou znáškou je zodpovedný samec. Odberom spermií sa dá u samcov zistiť ich plodnosť. Dá sa takto zistiť, či je samec úplne neplodný alebo má spermie zlej kvality. Pomocou endoskopie sa dá zistiť zdravotný stav pohlavných orgánov.
Odber spermií. Spermie sa odoberajú takým spôsobom, že jedna osoba drží samca v rukách a druhá mu odoberá spermie. Trvá to veľmi krátko, 10 sekúnd až 2 minúty. Následne môže ísť vták späť do svojej voliéry. Odber by sa mal robiť v čase kladenia vajíčok samicou. Takto sa dá zistiť, či má samec jednak dostatok spermií na oplodnenie a zároveň či sú so samicou synchrónni v reprodukčnej dobe alebo či má samec v porovnaní so samicou časový posun v pohlavnej aktivite. Ak je v chove viac takýchto párov, dá sa to riešiť prepárovaním párov. Kontrola spermií sa vykonáva makroskopicky (voľným okom), ale aj mikroskopicky (prístrojmi). Makroskopicky sa dá vyzistiť farba a konzistencia, mikroskopicky sa zistí hustota, pohyblivosť a % žijúcich spermií. Na základe týchto parametrov sa dá odhadnúť plodnosť samca s ohľadom na jeho reprodukčný stav.
Inseminácia samičky. Veterinár vstrekne vzorku spermií do kloaky alebo priamo do vajíčkovodu. Druhý prípad je prijateľnejší aj kvalitnejší aj z toho dôvodu, že kloaka nemusí byť dostatočne čistá (zvyšky trusu a kyseliny močovej). Oplodnenie samičky trvá 20 sekúnd až 3 minúty. Podľa množstva znášky a kvality spermií je nutné absolvovať i viac inseminácií, aby sa zvýšili šance na úspech. Liahnutie mláďat a ich výchova je potom prirodzenou cestou pod rodičmi.
Výhody umelého oplodnenia: 1. pri pároch, ktorí nemávajú oplodnené vajíčka, sa po umelom oplodnení stávajú láskaví a dobrí rodičia. 2. pri odoberaní spermií je zároveň možnosť skontrolovania a zhodnotenia zdravotného stavu mužských pohlavných orgánov. Ak sú získané spermie dobrej kvality, nie je následná endoskopia a biopsia potrebná, ale je dobré sledovať pohlavné chovanie páru pri kopulácii, aby sa zistila ich intenzita a technika.
Nevýhody umelého oplodnenia: 1. pri opakovaných odberoch spermií sa môže do samičky preniesť aj infekcia. Preto je potrebné samičku dôkladne vyšetriť. Rizikom je aj prenos výrusov. 2. pri častom odchyte vtákov to môže mať dopad na ich chovanie v chovnej sezóne (napr. ich treba často odchytávať priamo z hniezdnej búdky). Ak sú vtáky veľmi plaché, môže to mať negatívny vplyv na ich chovanie v toku.
Konkrétny prípad umelého oplodnenia: pár kakadu prilbového (Callocephalon fimbriatum) pravidelne znášal neoplodnené vajíčka. Bol to výborne harmonizujúci pár a prepárenie z dôvodu ich malého množstva nebolo možné. Samcovi chýbali letky, čo mu znemožňovalo rovnováhu pri párení so samicou. Počas obdobia párenia od neho získali spermie dobrej kvality, čo mohlo vylúčiť možnú neplodnosť samca alebo zlú synchronizáciu páru. Oplodnenie vajíčok bolo prevedené insemináciou samičky. Prvé vajíčko bolo oplodnené neúspešne, v druhom a treťom vajíčku bolo zaznamenaný embryonálny rast. V ďalšej prirodzenej znáške boli vajíčka opäť neoplodnené, z toho dôvodu sa bude u tohto páru pristupovať pravidelne k umelému oplodneniu.
Veda a výskumy sa nedajú zastaviť, v tomto prípade môžu pomôcť samotnej prírode. Umelé oplodnenie môže pomáhať pri reprodukčných procesoch papagájov hlavne pri dobrej vôli rozšíriť populáciu ohrozených druhov papagájov vo voľnej prírode.
zdroj: Papageien 12/2012, 1/2013, autori článku: Daniel Neumann & Heiner Müller, Waldbreitbach
O kom je reč? O našich malých amazonikoch !
Veľa ručne dokŕmených vtáčikov je milých, zlatých… ale amazoniky snáď vedú. My ich voláme „papagáje na baterku“, pretože majú energie naozaj na rozdávanie. Zdá sa, že sa v noci nabijú a celý deň majú síl nadostač. Sú veľmi živé, veselé, nikoho sa neboja, nevyberajú si z rodiny iba niekoho, skrátka malý šťastný vtáčik. Pospevujú si vysokým tónom, veľa krát aj zo spánku.Vtipné sú, keď sa niekoho alebo niečoho zľaknú : ľahnú si na chrbát, nôžky hore a hrajú „mŕtveho chrobáka“. Veľa krát som sa takto zľakla a myslela si, že je už po ňom….
Z toho dôvodu sme sa rozhodli, že náš chov rozšírime o chovný pár, aby sme mláďatká mali svoje. Tak sme aj v októbri 2012 urobili a z Čiech sme doviezli odskúšaný chovný pár. Či je skutočne chovný, to je vždy o prekvapení, treba si počkať a ono sa uvidí. Na naše veľké prekvapenie nám milý párik hneď začal obývať svoju búdku a už o 3 týždne sme v nej našli prvé vajíčko. K tomu pribudlo druhé, tretie a aj štvrté. Nechcelo sa nám veriť, že by sme tak dobre kúpili, ale rodičia krásne na vajíčkach sedeli a poctivo ich aj vysedeli. Všetky boli oplodnené a všetky sa aj vyliahli. Rodičia sa spočiatku ukazovali ako dobrí rodičia, svoje detičky krásne kŕmili, až pokiaľ sme nenašli prvé uhynuté mláďatko. To sa dá ešte pochopiť – staršie mohli najmladšieho ušľapať. Rodičia naďalej krásne kŕmili a o svoje detičky sa vzorne starali, až pokiaľ som jedno ráno v búdke nenašla už len 2 mláďatká. Tretie nevedno kam zmizlo, ani sme ho nenašli. Z rodičov sa stali krkavčí rodičia a keď sme nechceli ďalej riskovať a obetovať snáď aj posledné 2 mláďatá, museli sme ich z búdky vybrať. Boli skutočne veľmi malí, čosi vyše týždňa a je s nimi ešte aj teraz veľa práce. Najprv šli do inkubátora, kde je nastavená stabilná teplota a vlhkosť, dobré vetranie a rodičom som sa stala ja. Amazoniky sa vedia veľmi dobre ohlásiť, keď sú hladné. Tie teda trpieť hladom nebudú ! Keď príde hlad, polnoc – nepolnoc, treba sa ozvať. Teraz už majú asi mesiac a pol a krásne podrástli. Šibú im prvé pierka a už vieme aj DNA. Máme samčeka aj samičku.
Takto to v prírode chodí. Nie vždy vtáčí rodičia dochovajú svoje mladé. To potvrdí nejeden chovateľ. Nám sa ale posledné dve podarilo zachrániť a máme z toho radosť. Kto sa nájde a bude ich energii a veselosti stačiť ?
Pre chov papagájov má obrovský význam výživa.
Krmivo je dôležité nie len pre prežitie vtáka, ale navyše musí byť dobre vyvážené, aby mohlo pokryť všetky jeho biologické potreby. Každý druh papagája potrebuje vo vyváženej strave iné zložky a samozrejme i iné množstvo. Z toho dôvodu je veľmi dôležitá okrem kvality i kvantita krmiva.
Čo sa týka vyváženosti potravy, to už za nás vyriešili renomované firmy, ktoré dlhé roky spolupracujú s chovateľmi a majú dlhoročné skúsenosti. Odpadá nám tým zháňanie a nakupovanie jednotlivých zložiek a druhov, aby krmivo obsahovalo všetko čo má obsahovať. Stačí kúpiť kvalitnú zmes a tá obsahuje potrebné množstvo a vyvážené kombinácie. Samozrejme kupujeme zmesi určené pre náš druh papagája.
Čo sa týka kvantity, je potrebné vedieť aké množstvo energie ten-ktorý papagáj denne vydá. Závisí to od rôznych vnútorných aj vonkajších faktorov. Pre spotrebu energie je dôležitý napr. fyziologický stav papagája, teplota okolia, počet papagájov vo voliére a jej veľkosť alebo pohyblivosť jednotlivca. Po skúmaní a spriemerovaní orientačnej hodnoty pre množstvo krmiva a spotreby energie platí pravidlo, že papagáj by mal skonzumovať kŕmnej zmesi tvorenej zo zrnín denne max. 5% zo svojej hmotnosti. Napríklad : žako váži približne 450 g, čiže jeho denná dávka kŕmnej zmesi by nemala byť väčšia ako 22,5 g. Keď si takéto množstvo odvážime, na prvý pohľad sa nám bude zdať malé a veľa chovateľov má preto tendenciu počas dňa prisypávať. Vďaka tomu ale svojho papagája prekrmujú, čo sa prejaví neskôr na jeho telesnej kondícii. Keď dáme papagájovi predpísané množstvo správne namiešanej kŕmnej zmesi, nato aby sa nasýtil, postupne v priebehu dňa vyzobká všetky zložky – od najväčších až po najmenšie. V opačnom prípade, keď krmivo dosýpame alebo dáme zmes určenú pre iný, väčší druh papagája, tak ten náš ju skonzumuje oveľa radšej a rýchlejšie, pretože je chutnejšia a tučnejšia a dostane viac energie ako je schopný zo seba vydať. Stane sa i to, že vyzobe len niektoré zrná s vysokým obsahom tuku (slnečnica), tie mu viac chutia a ostatné nechá tak.
Okrem zmesi tvorenej zo zrnín je dôležité podávať každému papagájovi kopec ovocia a zeleniny. Pridať sa môžu piškóty, orechy a oriešky, kukurica v klásku, strukoviny.
U veľa chovateľov je osvedčený spôsob dvojfázového kŕmenia počas dňa . Ráno podávajú len ovocie a zeleninu a poobede kŕmnu zmes zo zrnín. Zostatky ovocia a zeleniny z rána treba odstrániť alebo nahradiť čerstvými.
Máte doma nového vtáčieho „spoluobyvateľa“ ?
Praktické rady a pokyny pri starostlivosti o papagája, čomu sa vyhýbať a na čo nezabúdať
Výživa
• o výžive pre konkrétny druh papagája je najlepšie poradiť sa so skúseným chovateľom alebo špecializovaným veterinárnym lekárom
• ideálnou potravou sú pre papagáje kompletné krmivá od renomovaných firiem, ktoré obsahujú pestrú zmes semien, orechov a granulí
• čerstvé ovocie a zelenina by mali tvoriť min. 20% krmnej dávky. Zostatky pravidelne odstraňujte, aby sa v klietke nekazili
• vtákom nedovoľte konzumovať akékoľvek ľudské jedlo. Obmedzíte tak riziko tráviacich problémov a zlyhanie ľadvín a pečene
• žiadne náhradné vitamíny nenahradia kvalitnú a vyváženú stravu
Ubytovanie
• správne ubytovanie papagája je základom jeho zdravia a spokojnosti
• iba priestranná, bezpečná a nezávadná klietka alebo voliéra vytvoria papagájovi skutočný domov
• klietku zvoľte radšej väčšiu ako menšiu a obdĺžnikového tvaru (nie oválnu)
• žiadajte od predajcu garanciu nezávadnosti klietky. Najdôležitejší je obsah zinku a olova v povrchovej úprave klietky (farba), seriózny predajca by vám mal tento údaj poskytnúť
• ideálnymi bidlami sú neopracované konáre listnatých stromov
• každý papagáj by mal mať možnosť sa kúpať, ale žiadny nemá povinnosť sa kúpať
• retiazky na nohu sú otrokárskym prežitkom a môžu spôsobiť vážne poranenie i smrť papagája
Člen rodiny
• papagáje sú citlivé a inteligentné bytosti. Majú radi spoločnosť svojich majiteľov, ale ocenia aj chvíle kľudu a súkromia
• ideálnym miestom pre umiestnenie klietky je tichý kút v miestnosti, kde sa však pohybujú často ľudia
• papagáje treba z klietky púšťať na prelet. Vždy by mali byť pod dohľadom, poranenia, popáleniny a otravy sú pre papagája zlou skúsenosťou a môžu ho stáť i život
• pozor na otvorené okná ! Aj keď si ste istí, že by váš papagáj neuletel, NIKDY to nemôžete úplne vylúčiť. Strata kamaráta je veľmi bolestivá
• nikdy nenechávajte papagája hrať sa s drobnými kovovými predmetmi, ktoré môže zhltnúť. Reálne hrozí otrava zinkom
Ohrozenie zdravia ľudí
• jedinou reálnou hrozbou prenosu choroby z papagája na človeka je vtáčia chlamydióza. Je však dobre liečiteľná ako u vtákov, tak aj u ľudí. U človeka sa prejavuje podobne ako chrípka
• ak trpíte nejakou alergiou, lekár vám chov papagája pravdepodobne neodporučí. Ak sa však nechcete papagája vzdať, riziko vzniku alergie na perie sa dá obmedziť:
– denne by mala osoba netrpiaca alergiou vyčistiť klietku, odstrániť perie a prach pod klietkou
– nespite s papagájom v jednej miestnosti
– vyberte si taký druh papagája, ktorý má menšiu produkciu perového prachu (napr. namiesto kakadu majte amazoňana, namiesto korely majte andulku)
• pre tehotnú ženu nepredstavuje chov papagája žiadne zvláštne zdravotné riziko
Zdravý papagáj
● pre posúdenie zdravia papagája si všímajte jeho aktivitu, postoj, príjem potravy a vody, vzhľadu peria a
trusu
● ak je papagáj krotký, pravidelne ho vážte
● k vyšetreniu prineste spolu s papagájom čerstvý trus na papieri, je dobré priniesť i väčšie množstvo
staršieho trusu do krabičky
● nikdy nepodávajte papagájovi akékoľvek lieky bez konzultácie s veterinárom
Okamžitý zásah veterinára vyžaduje:
● obarenie, popálenie
● zhltnutie jedu
● krvácanie
● dusenie
● pohryzenie psom alebo mačkou
● úraz s bezvedomím alebo bezvládnosti
● otvorená zlomenina
Najneskôr do 24 hodín vyhľadajte veterinára ak:
• papagáj zle alebo vôbec neprijíma stravu
• papagáj je smutný a veľa spí
• má hnačku
• vracia
• kýcha, má výtok z nosa a očí
• ťažko dýcha
• kríva
Najneskôr do týždňa vyhľadajte veterinára ak:
• papagáj pije a má vodu okolo trusu
• papagáj si šklbe perie
• kdekoľvek na jeho telíčku ste našli nezvyčajný útvar
• papagáj chudne aj keď normálne prijíma potravu
• našli ste čokoľvek neobvyklé, hoci papagáj normálne je a pije
• nie ste si v hocičom istí…
Prvá pomoc
• pri krvácaní pritisnite na krvácajúce miesto čistú vreckovku
• pri krvácaní z pazúrika alebo špičky zobáku skúste postihnuté miesto namočiť do vody a potom do hladkej múky, rana sa zacelí
• pri zhltnutí nejakého jedu dajte papagájovi práškové živočíšne uhlie rozpustené vo vode
• obarené alebo popálené miesto ihneď ochlaďte studenou vodou, nikdy nie ľadom
• pri zlomenine uložte papagája do malej krabičky, aby sa nemohol hýbať a navštívte veterinára
• po náraze na okno uložte papagája na tiché tmavé miesto
• po ostriekaní horúcim olejom (pri sporáku) opláchnite postihnuté miesto slabým roztokom detského mydla alebo šampónu, potom vlažnou vodou a na teplom mieste ho nechajte uschnúť – nikdy nesušte fénom!
• po páde do saponátu (papagáj „asistoval“ pri umývaní riadu) ho opláchnite vlažnou vodou a na teplom mieste nechajte vysušiť – nikdy nesušte fénom!
• drobné poranenia na nohách môžete ošetriť Novikovým roztokom (ide o tekutý obväz s bakteriostatickými a fungistatickými účinkami. Po nanesení na ranu vytvorí tenký súvislý film, ktorý zabraňuje prístupu baktérií a choroboplodných zárodkov, čím znižuje riziko infekcie a komplikácií – dostať v lekárni)
• chorého papagája uložte do tepla, bidlá mu dajte na najnižšie miesto a vodu s krmivom čo najbližšie
JEDOVATÉ RASTLINY
Nasledujúci zoznam obsahuje rastliny, u ktorých bola pre vtáky jednoznačne dokázaná jedovatosť. Veľa ďalších druhov nebolo z tohto hľadiska preskúmaných, alebo môžu byť jedovaté len za určitých podmienok (napr. po hnojení). Pre istotu radšej nedovoľte papagájovi konzumovať alebo obhrýzať žiadnu izbovú rastlinu.
agát (okrem kvetov), bavlníkové semeno, boľševník, čirok, dubové listy, surová fazuľa, klematis, kúkoľ, náprstník, pakmín, psie víno, rododendron, senna (v čajoch na preháňanie), tabak, bolehlav, diffenbachia durman, hrachor, konvalinka, ľulok čierny, oleander, ricinové semeno (kristová palma), starček, tis, vlčí bôb,
Kakao, čokoláda, avokádo, kávové semeno a káva
(použité z textu od MVDr. Veroniky Grymovej)
|
|
