Rýchly kontakt :

00421 905 507427
info@papagaj-shop.sk
www.papagaj-shop.sk

Kategórie článkov

Pre ktorého papagája sa rozhodnúť ?

Nie je už žiadnou vzácnosťou mať doma papagája. Papagáje zastúpia miesto domáceho miláčika v rodine dokonale. Sú veľmi dobrým spoločníkom, sú inteligentné, krásne zafarbené a veľa krát sa dá s nimi dobre „pokecať“. Do rodiny patrí papagáj jednoznačne ručne dokŕmený, ktorý sa nebojí ľudí. Ale ktorý druh je najvhodnejší ako domáci miláčik?

Najpopulárnejší je jednoznačne papagáj sivý žako. Najviac rozpráva a je veľmi inteligentný. Známe sú ary ararauny, z malých papagájov senegalce, korely, andulky. Ale je aj veľa iných, menej známych papagájov, ktoré sú do domácnosti veľmi vhodné, avšak ľudia ich nepoznajú. Venujem sa dokrmovaniu mláďat už dlhšie, je to v podstate moje hobby. Dokrmovala som všelijaké druhy papagájov z rôznych dôvodov. Veľa krát sa napr. stáva, že vtáčí rodičia vajcia nevysedia alebo už vyliahnuté mláďatá odvrhnú, čo je v prírode žiaľ bežné. Ručným dokrmovaním som takto prišla do styku s rôznymi druhmi vtákov. Preto viem posúdiť ich správanie. Kedže ja sa starám prevažne o mláďatá, užitočné informácie o správaní dospelých krotkých papagájov mám priamo od ľudí, ktorí ich doma chovajú. Chodia k nám do shopu a veľa krát je to aj hodinová debata o ich operencovi. Preto by som svojimi skúsenosťami a mnohými postrehmi možno mohla poradiť. Je  samozrejme ešte veľmi veľa druhov, s ktorými som zatiaľ neprišla do styku, čiže sa o nich neviem vyjadriť. Taktiež nechcem ani jednoznačne uvádzať, že tento druh papagája je do domácnosti vhodný a tento nie, pretože vždy záleží na konkrétnom jedincovi. Môžeme hovoriť len o nepísanom pravidle alebo o skúsenostiach iných.

Začnime maličkými papagájmi ako sú napr. andulky. Veľa krát prídu za mnou rodičia s malým dieťaťom, že chcú pre neho vtáčika. Odporúčam vtedy andulku, ktorá je naozaj drobná a žiadne dieťa sa jej nebojí. Andulky sa bežne ručne nedokrmujú, pretože dokrmovať niečo také maličké je naozaj náročné. Mladé andulky pri ručnom dokrmovaní v kuse pištia a škriekajú. Či sú hladné alebo nie, stále ich je počuť. Keď sú už samostatné, keď sa samé kŕmia, stíchnu a potom sú naozaj veľmi milé. Ale aj nedokŕmené andulky, hlavne mláďatká sa dajú veľmi dobre skrotiť a v neposlednom rade treba andulke nechať veľké plus – naučí sa opakovať veľa slov. Čiže pre začiatočníkov a malé deti vrele odporúčam.

O čosi väčšie sú korelky. Sú dosť známe a populárne, ľudia ich poznajú a sú naozaj dobrými spoločníkmi. Málokedy sa tiež ručne dokrmujú, pretože ešte stále je to dosť malý vtáčik. Pri ručnom dokrmovaní sa správajú ako malé kakady – stále žobrú o jedlo, aj keď sú už nakŕmené. Po odstavení sú však veľmi milé a prítulné. Zo skúseností viem, že aj pod rodičmi odchovaná korela sa dá dobre skrotiť. Korelky sú inteligentné, naučia sa krásne imitovať zvuky a opakovať veľa slov. Sú malé, vhodné pre začiatočníkov a menšie deti. So stojatým chocholčekom na hlave sú ozaj rozkošné.

Kakariky sú menej známe, ale kto ich pozná, nedá na ne dopustiť. Žltá mutácia kakarika čevenočelého je medzi ľuďmi asi najobľúbenejšia. Kakariky ručne dokrmujem a preto viem, že sú z nich naozaj veľmi milé a veľmi spoločenské vtáčiky. Ich veľkou prednosťou je, že sú ozaj veľmi tiché, vydávajú veľmi príjemný „mekotavý“ zvuk, ktorý je ledva počuť. Čiže kto hľadá niečo malé, nenáročné, pekné a hlavne tiché – nech si zadováži kakarika.

Ďalším veľmi obľúbeným a populárnym je papagáj senegalský. Je to najmenší z veľkých papagájov a tiež ho odporúčam väčšinou začiatočníkom alebo rodinám s deťmi. Vzrastom je ešte stále malý, čiže sa ho deti neboja a dokážu sa s ním výborne zabaviť. Je veľmi živý, kamarátsky, učenlivý a tiež sa naučí opakovať zopár slov. Jednoznačne musí byť ručne dokŕmený a vtedy je veľmi prítulný a nechá si so sebou robiť čokoľvek. Trochu menej známy je papagáj meyeri, ktorý je výzorovo aj povahovo veľmi podobný senegalskému. Je to ten istý druh (poicephalus). Škoda, že ho ľudia málo poznajú a niekedy zbytočne zháňajú senegalského. Vo všetkom je mu podobný, len má iné zafarbenie. Vrele odporúčam do rodiny tak isto ako senegalských, dokonca meyeri sú ešte kľudnejšie.

Amazónik čiernotemenný alebo bielobruchý je tiež menej známy ako domáci maznáčik, čo je veľká škoda. Dokrmovala som mláďatá a musím povedať, že som väčšiu hračku ešte nevidela. Už keď je malý a ešte je v mäkkých hoblinách v krabici, veľa krát spí na chrbte, nožičky vystrčené dohora, niekedy vo veľmi smiešnych polohách. Ležanie na chrbte je mu asi prirodzené, lebo aj v prípade strachu pred niečím je jeho obranná póza na chrbte s nožičkami vo vzduchu. Je nesmierne hravý, schopný robiť kotrmelce a naozaj je s ním veľká zábava. Energie má na rozdávanie, máloktorý iný papagáj sa mu v tomto vyrovná. Krásne si pospevuje a je nádherne zafarbený. Vďaka svojmu menšiemu vzrastu je vhodný k deťom, ktoré majú toľko energie ako tento malý operený kamarát.

Pyrrhura je malý vtáčik, ale tiež je vhodný do bytu ako domáci maznáčik. Trošku je už hlasnejší, ale nie veľmi, málokomu by to mohlo vadiť. Je ich veľa druhov a poddruhov, ale všeobecne je to asi jedno, ktorý druh by ste si zaobstarali. Všetky sú krásne zafarbené a sú to takí malí nezbedníci. Latamy sú tiež malé, veľmi sympatické a hlavne tiché a spoločenské vtáky. Do bytu a spoločnosti človeka sa hodia pre svoju veľmi miernu a príjemnú povahu a sú skoro nehlučné. Aj keby neboli ručne dokŕmené, veľmi dobre skrotnú. Pyrrhury aj latamy vrele odporúčam.

Hlučnejšie sú aratingy jendaj alebo nandaj. Sú síce veľmi krásne zafarbené, povahou sú veľmi priateľské a milé, ale sú skutočne veľmi hlučné. Kto už by sa dal na tohto vtáčika, musí rátať s ozaj veľkým hlukom. Poznám však ľudí, ktorí ich doma majú a hluk im nevadí. Vtáčiky im to vynahradia svojou milotou a prítulnosťou.

Alexandre sú zvláštna kapitola. Ľudia ich dosť s obľubou kupujú, pretože sú cenovo prístupné a už sa radia k väčším papagájom. Avšak tak ako austrálske papagáje, tak aj ázijské Alexandre nie sú do bytu až tak vhodné – česť výnimkám. Sú to veľkí letci, preto im zrejme malý uzavretý priestor až tak nevyhovuje. Zvyčajne sú hlučnejšie a v dospelosti hlavne samčekovia sú dosť agresívni. Ale samozrejme záleží na každom jedincovi, veľa ľudí je spokojných aj s týmito nádhernými papagájmi.

Konečne papagáj sivý žako – najznámejší, najpopulárnejší a asi najinteligentnejší papagáj. Ako domáceho maznáčika a člena rodiny ho kupujú ľudia najčastejšie. Naučí sa imitovať veľa zvukov a hlavne sa naučí rozprávať veľmi veľa slov. Niektoré z nich vedia slová dokonca spájať do viet. Ale pozor ! Nie každý žako je rečnícky talent, hoci každý jeden sa niečo rozprávať naučí. Ďalšie pozor! Žako je veľmi konzervatívny a má komplikovanú povahu. Zväčša si vyberie z rodiny svojho obľúbenca a ostatných toleruje. Čo je ešte zaujímavé – hlavne u žakov platí pravidlo opačného pohlavia, tzn. samček sa viac viaže na ženu a samička na muža. Keď žako nie je v pohode alebo mu niečo vadí, príde veľká zmena v jeho živote alebo je v strese –  veľmi často to rieši šklbaním si peria.  Najčastejšou chybou ľudí, ktorí majú doma žaka, je ich nesprávne kŕmenie. Väčšinou žaka prekrmujú. O správnom kŕmení si viac prečítajte tu. Podľa môjho názoru sú menej komplikované a aj povahovo príjemnejšie papagáje.

Žakovi sa inteligenciou a schopnosťou naučiť opakovať slová vyrovná amazoňan. Hlavne sa jedná o druh amamzoňana modročelého alebo amazoňana žltohlavého (aj poddruhy), ale aj iné druhy. Možno málokto vie, že práve amazoňany sú ako stvorení žiť v spoločnej domácnosti s človekom. Sú veľmi prispôsobiví, schopní veľmi dobre sa adaptovať do rodiny, veľmi zriedka svoju nespokojnosť riešia vyšklbávaním si peria. Sú veľmi pokojní, ale zato veľmi veselí a družní. Snáď sa dá vytknúť ich hlasnejší prejav. Veľmi dôležité je, že nie sú takí neurotickí a neupnú sa tak na jedného človeka ako napr. žako. Sú veľmi spoločenskí a majú dobrú vlastnosť, že sa dokážu aj sami zabaviť, keď majiteľ nie je doma. Dobre sa vysporiadajú so zmenami v každodennom živote. K tomu všetkému sú aj krásne farební.

Dokrmovala som aj napr. amazoňana vejárového a nebolo väčšej hračky. Nikoho sa nebál, ku každému priletel, aj po dlhšom čase nemal problém sadnúť si na hocijakého cudzieho človeka, ktorého ešte nevidel. Je nádherný, s krásnym vejárom, ale menšieho vzrastu. Ako mláďa bol veľmi tichý, krásne si pospevoval. Teraz je už skoro dospelý a aj hlučnejší. Aj keď je vzrastovo menší, je vzácnejší a preto treba hlbšie načrieť do peňaženky.

Za zmienku stojí i papagáj konžský. Hovorí sa mu „malý zelený žako“, pretože sa mu vyrovná inteligenciou a schopnosťou opakovať zvuky a slová. Má miernu povahu, je tichý a taktiež netrpí vyšklbávaním si peria. Zafarbený je krásne : výrazná zelená kontrastuje s čiernou a červenou farbou. Má veľký a silný zobák, ale keď je ručne dokŕmený, je veľmi dobrý spoločník. Ako domáci maznáčik je vhodný.

Eklektus – veľmi zvláštne zafarbený papagáj, u ktorého jednoznačne viete, či máte samičku alebo samčeka. Samička je zafarbená krásne fialovo-červeno s čiernym zobákom a samček je nádherne zelený s oranžovým zobákom. Inteligenciou sa vyrovnajú žakovi alebo amazoňanovi, schopnosťou rozprávať taktiež. Dokonca máte pocit, že vám rozumejú. Vzrastovo sú tiež rovnakí, povahou veľmi mierni a milí. Ľudia ich v domácnosti bežne chovajú a osvedčilo sa im to. Nie sú hluční, deštruktívni, sú veľmi zvedaví a hraví. Pokiaľ im zabezpečíte dostatok hračiek na zábavu, halúz na ohrýzanie, odvďačia sa vám veľmi príjemnou spoločnosťou. Neváhajte si eklekta zadovážiť.

Kakady – je ich veľa druhov. Ale vo všeobecnosti je každý kakadu veľmi veľký maznáčik. Majú to už v povahe, že sú veľmi prítulní, ale vyžadujú si veľa pozornosti od človeka. Kakadu je schopný sedieť vám na pleci pol dňa a nechať sa celú dobu škrabkať. Či už je to menší kakadu žltolíci alebo väčší kakadu Alba, či kakadu gofinov, každý z nich sa ľudí vôbec nebojí a hlavne sa neviaže tak veľmi na jedného člena rodiny (ako napr. žako). To je dosť podstatné. Naučia sa tiež krásne imitovať zvuky a opakovať veľa slov. Sú výborným spoločníkom napr. pre starších osamotených ľudí, ktorí na nich majú veľa času a trpezlivosti. Menšie druhy sú tichšie, niektoré ani nepočuť, väčšie (kakadu molucký) je hlučný.

Ara ararauna je opäť veľmi populárna hlavne svojím vzhľadom. Je to typický „pirátsky papagáj „ s nádherným zafarbením a veľkým zobákom. Povahou sú veľmi mierne a vďaka svojej veľkosti sú kľudné. Nedokážu toľko lietať po byte, pretože sú ťažšie, viac presedia na jednom mieste. Čo sa týka hlučnosti nie je to také tragické. Keď sa ohlásia, je to samozrejme počuť viac ako prejav od malej andulky. Kričia však len občas. Zväčša keď vyjadrujú svoje emócie. Čiže buď sa tešia vášmu príchodu alebo naopak sa na niečo hnevajú alebo sa hlásia o pozornosť. Keď sa im človek venuje, vedia byť prítulné ako mačiatko. Talent na rozprávanie majú taktiež. Veľmi atraktívne sú hybridné ary. Sú to rôzne kombinácie kríženia ár, ktoré sú vzhľadovo veľmi nevšedné a niektoré druhy sú povahou tiež veľmi vhodné na chovanie doma. Sú to už ale väčšinou ary väčšie, čiže budúci chovateľ takejto ary by mal zvážiť, či má pre ňu dosť priestoru. Vyžaduje veľkú voliéru z toho dôvodu, aby si nepolámala krásne dlhé chvostové perá. Treba jej zaobstarať veľa hračiek a halúz na ohryzávanie. Kto are toto všetko vie zabezpečiť, nech neváha ju kúpiť – neoľutuje.

Pre chov v domácnosti sú vhodné i menšie druhy ár ako sú napr. ary marakány alebo ary nobilis. Tie sú však oveľa živšie, majú viac energie a samozrejme sú to výborní letci. S tým treba rátať a prispôsobiť sa ich správaniu. Domáce prostredie treba tiež prispôsobiť, dať im veľa rôznych bidiel, odpočívadiel, aby sa nerozhodli demolovať a ohrýzať nábytok. Keď majú dostatok halúz a hračiek, dajú nábytku pokoj.

Je ešte veľa ďalších papagájov, ktoré ľudia doma chovajú ako domáceho maznáčika. Nie všetky sa však dajú spomenúť. Každý z nich je však osobnosť a vyžaduje inú starostlivosť. U niekoho je jeden druh veľmi milý, u iného sa naopak prejavuje nespokojne alebo hlučne. Veľa krát je to spôsobené tým, že spočiatku bol na niečo naučený – mláďaťu sa ľudia venujú intenzívnejšie, stále ho púšťajú z klietky, celá rodina sa krúti len okolo nového člena. Neskôr záujem opadne, už nie je (hlavne pre deti) dosť zaujímavý, zmenia k nemu svoj postoj. Papagáj je potom nespokojný, stresovaný, nechápe zmenu. Pred kúpou by si mal preto každý dobre rozmyslieť, či na neho bude mať stále čas a či mu vie skutočne venovať dostatok lásky. Papagáje žijúce v rodine sú na ľuďoch závislé a keď nedostanú to čo potrebujú, vrátane veľa lásky a pozornosti, často trpia. Nespokojnosť potom prejavujú tak ako vedia : šklbú si perie, škriekajú, útočia…. A nasleduje to, čo by nemalo ! Majiteľ ho už nechce, predá ho inému, ten zase inému a niekedy toto živé stvorenie zmení miesto viac krát. Má z toho len ďalší stres ….

Ak už teraz viete, že na neho nebudete mať toľko času, koľko by on potreboval, ale papagája by ste doma aj tak chceli mať, tak si radšej zadovážte hneď párik. Je pre ne prirodzené žiť v páre a určite im bude veselšie. Nebudú tak zúfalo čakať na váš príchod a váš záujem o nich.


Je až k neuvereniu, že papagáj môže byť aj takýto šikovný. Pozrite si video s kakadom Bertíkom a užasnite nad tým, čo všetko sa vie papagáj naučiť pri veľkej trpezlivosti majiteľa, keď na neho má skutočne čas a venuje mu veľa lásky a pozornosti.  Pozor – nie je to pravidlo! Takýto „inteligent“ môže byť jeden z tisíca…. 

http://www.youtube.com/watch?feature=player_detailpage&v=T-MdgHHK4d8

… a práve odstavené a samostatné mláďatko, ktoré môžete cvičiť

Ako naučiť papagája špiniť tam kde má ?

Mať doma papagája je milé, zábavné, ale predstavuje to aj veľkú starosť. To povie každý kto nejakého vlastní. Okrem všetkého ostatného čo papagáj potrebuje a o čom sa už popísalo dosť, je prirodzené, že aj papagáj tak ako každé iné zviera alebo tak ako aj my ľudia, musí vykonávať aj svoju vyprázdňovaciu potrebu. Otázkou je, kde ju má vykonávať, aby nebolo všetko špinavé.

Kto už papagája má, tak vie ako to u nich funguje. Špinenie je u nich veľmi časté, dá sa povedať, že každých cca 20minút. Našťastie ich trus nie je vôbec cítiť, čo je veľká výhoda oproti psom, mačkám. Je to vďaka tomu, že papagáje sú v podstate bylinožravé, nekonzumujú nič živočíšne, takže nenastáva rozklad živočíšnych bielkovín, ktoré je veľmi cítiť. Papagáje tým, že sa živia len semenami, zrninami, ovocím, zeleninou, orechami, rôznymi plodmi, bobuľami….. prijímajú len rastlinnú potravu. Na živočíšnu a ľudskú stravu nemajú prispôsobený žalúdok a preto by sme im takúto stravu ani nemali ponúkať.

Ako papagája naučiť robiť potrebu na jedno miesto? Chce to veľkú trpezlivosť, ale dá sa to. Potvrdí to veľa majiteľov, ktorí to s nimi zvládli. Každý kto papagája má, vie, že akonáhle ho vypustí z klietky, o veľmi malú chvíľu sa vyšpiní. Platí to hlavne ráno. Trus sa totiž počas noci nahromadí v jeho črevách a po prvom rannom preletení a popreťahovaní sa, papagáj urobí veľkú nádielku. Preto je dôležité hneď po vypustení, resp. po vybratí papagája z klietky tým, že si prejde na ruku, dať ho ako prvé na miesto určené na vykonanie jeho potreby. Môže to byť vrch klietky, bidlo, lano…. pod všetko však treba niečo podložiť. Najviac sa osvedčili vtáčie stromy, ktoré sú ukotvené v nejakom podstavci alebo v tácke. Tácka je potom veľmi praktická, pretože sa dá do nej nasypať piesok (taký ako je určený napr. pre mačky), ktorý trus obalí a celý odpad pod stromom nevyzerá veľmi odpudzujúco. Občas treba piesok prehrabať, trus vyhodiť a piesok dosypať. Dôležité je spočiatku sledovať čas a o cca 15 – 20 minút papagája znovu odniesť na určené miesto, aby sa znovu vyšpinil. Osvedčené je potrebu spojiť aj s nejakým slovíčkom. Papagáj si časom spojí potrebu so slovíčkom a miestom a neskôr aj sám odletí a potrebu vykoná sám.  Veľkou výhodou je aj to, že každý majiteľ papagája presne vie, kedy sa vták chystá vyprázdniť.  Papagáj cúva, cúva, myká zadočkom a v podstate sa na to viditeľne pripravuje. Je celkom vtipné ho pri tejto činnosti sledovať. Vtedy sa ešte dá stihnúť odchytiť ho a znovu preložiť na určené miesto.

Ale pozor! Aj pri veľmi šikovnom jedincovi, ktorý to má už naučené, sa môže kedykoľvek vyskytnúť nehoda. Nie je to predsa nič, čo by sa nedalo prepáčiť. Keď sa mu to prihodí, netreba ho nijako trestať. Treba mu len dohovoriť, pretože papagáje sú tvory veľmi vnímavé a inteligentné.  Tak isto aj v opačnom prípade, keď si odletí sám na správne miesto a vykoná tam potrebu, treba ho veľmi jasne pochváliť alebo aj odmeniť.

Vtip na dnes

Policajt ide po ulici a zrazu zbadá na jednom balkóne v klietke papagája. Ako tak zíza, papagáj vyhŕkne:
„Ty krrrretééén!“
Policajt urazený odíde. Na druhý deň vykonáva svoju obchôdzku, zbadá papagája a ten opäť vyhŕkne:
„Ty krrrretééén!“
Policajt sa naštve a dá majiteľovi ultimátum:
„Buď sa to už nebude opakovať, alebo dáte papagája utratiť.“
Tretí deň ide okolo a nič sa nedeje. Zájde za roh a zase sa vráti a pozerá na papagája. Ten mu hovorí:
„Však ty viéééš!“


Vstúpi černoch do predajne, na pleci mu sedí papagáj. Predavačka mu vraví:
-„Je nádherný, odkiaľ ho máte?“
-„Z Afriky, tam ich je plno,“ – odpovie papagáj.


Na výletnej lodi je zamestnaný na zabávanie cestujúcich kúzelník. Keďže cestujúci sú stále iní, tak kúzelník používa stále tie isté triky, avšak kapitánov papagáj vždy počas predstavenia vykrikuje a prezrádza kúzla. Keďže to je kapitánov papagáj, tak mu kúzelník nemôže nič spraviť. Jedného krásneho dňa sa loď potopí a na jednom kuse dreva sa zachráni kúzelník a papagáj. Tri dni sa po sebe nenávistne pozerajú a na tretí deň to papagáj nezvládne a hovorí: „OK, vzdávam sa! Kde je loď?


Žena príde za kňazom a hovorí: „Otče, prichádzam s problémom. Doma mám dva papagáje samičky a tie stále opakujú jednu vetu. „Akú vetu dcéra?“ pýta sa kňaz. „No, hovoria: my sme dve žabky, nechcete sa pobaviť??“
„To je ale obscénne!“ vykríkne zhrozene kňaz. Potom sa ale zamyslí a hovorí: „Možno by som vedel o niečom, čo by vám problém pomohlo vyriešiť. Doma mám dvoch papagájov samčekov, ktorých som naučil modliť sa a čítať bibliu. Prineste svoje slečny ku mne domov, dáme ich do klietky k Jánovi a Jozefovi a tí naučia tie vaše nezbednice zbožnosti a modlitbám. Potom určite prestanú opakovať tú … frázu“. „Ďakujem mnoho krát otče, boh vám za to zaplať. Toto by skutočne mohlo pomôcť“, hovorí žena.
Na druhý deň prinesie svojich dvoch papagájov kňazovi domov. Keď vkročí do bytu skutočne vidí v klietke dvoch papagájov, ktorí držia ruženec a modlia sa.  Žena nadšene pristúpi ku klietke a vpustí dnu svoje dve papagájky. Po niekoľkých sekundách sa z klietky ozve: „Ahoj, my sme dve žabky, nechcete sa pobaviť??“ Miestnosťou sa rozlieha napäté ticho. Potom sa jeden šokovaný papagáj pozrie na druhého a hovorí: „Odlož ruženec Jožo, naše modlitby boli vyslyšané!“


Peter dostal k narodeninám papagája, ktorý mal príšerné správanie a ešte horší slovník. Snažil sa ho prevychovať, neustále sa s ním milo rozprával a robil všetko pre to, aby mu dal dobrý príklad. Nič nepomáhalo. Kričal na neho a papagáj mu to vracal krikom. Keď ním zatriasol, papagája to ešte viac vytočilo a bol ešte horší. Nakoniec papagája v zúfalstve strčil do mrazničky. Ešte chvíľu bolo počuť krik, kopanie a kvičanie. Potom naraz zostalo ticho. Pozrel do mrazničky a z otvorených dverí vystúpil papagáj so zvesenou hlavou a opatrne hovorí:
„Domnievam sa, že som vás urazil svojim správaním a svojimi rečami. Je mi to naozaj ľúto a sľubujem, že sa to už nebude opakovať… A mimochodom, môžem sa ešte spýtať, čo urobilo to kura?“


Žena varí palacinky a jej papagáj jej ich neustále kradne. Žena to vidí, naštve sa a dá papagájovi palacinkárňou po hlave. Papagájovi ostala na hlave plešina. Pustí ho na ulicu trocha si polietať, aby sa prevetral. Papagáj stretne vonku muža s plešinou a opýta sa ho: „Aj ty si papkal palacinky?“

Pán má papagája, ktorý neustále kričí: „Ja som komunista!“ Pánovi to ide riadne na nervy. Jedného dňa odišiel pán na dovolenku a papagája si nemohol zobrať so sebou. Napadlo ho, že ho dá do chladničky zmraziť. Po 3 týždňoch sa muž vráti z dovolenky, papagája z chladničky vyberie, rozmrazí a napodiv papagáj už viac nehovorí, že je komunista. Pán sa z toho na jednej strane teší, ale na druhej strane sa obáva či je papagáj v poriadku. Zo zvedavosti mu povie: „Ja som komunista!“ Papagáj odpovie: „Ja už nie, tri týždne Sibíru bolo dosť!“


Muž ponúka na trhu papagája a vykrikuje: „Keď ho budete ťahať za ľavú nohu, povie dobré ráno, keď ho budete ťahať za pravú nohu, povie dobrý večer!“
Okoloidúci sa pýta: „A čo sa stane, keď ho potiahnem za obidve nohy naraz ?“
Papagáj sa zrazu ozve : „Potom spadnem z bidla, ty blbec!“


„Nikdy by ste nemali bozkávať zvieratá,“ varuje učiteľ „, pretože je to veľmi nebezpečné. „Niektoré môžu prenášať rôzne choroby. Môže niekto povedať nejaký príklad?“
„Áno, pán učiteľ, ja. Moja teta vždy pobozkala svojho  papagája.“
„A?“
„Papagáj zomrel.“


Príde muž s papagájom na hraničný prechod a colník mu vraví:

„Prevoz živých papagájov je zakázaný!“ Muž pozrie na papagája a zamyslí sa… Zrazu sa ozve papagáj : „hej hej hej, teraz nesprav žiadnu blbosť!!“


Príde zlodej v noci do domu a počuje papagája: „Feri ťa vidí, Feri ťa vidí !“ Zlodej vezme deku, zakryje klietku, ale papagáj zlomyselne zaškrieka: „Feri nie je papagáj, Feri je pitbul!“


Žena kupuje papagája. Predavač jej vraví: „Máme tu práve jedného, ale ten je hrozne sprostý. Tri roky bol totiž v bordeli,“
Žena povie, že to snáď nebude také hrozné, a papagája si kúpi. Keď prídu domov, papagáj sa ozve: „Á, nový bordel, ten nepoznám!“
Žena mu hovorí: „To nie je žiadny bordel, ale tvoj nový domov.“
O druhej popoludní sa vrátia dve dcéry zo školy: „Á, nové zamestnankyne, tie nepoznám.“
Žena sa hnevá: „To nie sú žiadne zamestnankyne, ale naše dcéry.“
O šiestej večer príde manžel z práce a papagáj hovorí: „Konečne niekto známy! Nazdar, Peter!“


Letí medveď, zajac a papagáj v lietadle. Papagáj hovorí medveďovi:
– Naval cigu.
Medveď sa naštve, ale dá mu cigaretu. Papagáj medveďovi:
– A pripáliť netreba?
Medveď už pení zúrivosťou, ale pripáli. Zajac nato:
– A mňa nevidíš?
Medveď nepríčetný zlosťou ich oboch vyhodí z lietadla a ako tak padajú pýta sa papagáj zajaca:
– Lietať vieš?
– Nie.
– Tak prečo rýpeš do medveďa!?


 

Krádež papagájov v Novej Iberii

Zaujímavá krádež sa stala v Novej Iberii, kde zlodej ukradol zo súkromnej ZOO tri papagáje. Pri prenasledovaní políciou zlodej smrteľne havaroval. Úrady predpokladali, že papagáje sú mŕtve, avšak ďalší vodič v premávke Curtis Gonzalez neveril, keď zbadal papagája na kraji diaľnice asi míľu od miesta nehody.

„Spomenul som si, že som počul o krádeži papagájov a o tom, že jeden chýba. No kedy už vidíte živého papagája na diaľnici?“ hovorí Gonzales. Najprv ho videl letieť blízko diaľnice a potom videl ako papagáj priletel priamo do stredu. Spočiatku sa ho snažil odohnať, ale keď pristál priamo pri jeho aute, hodil na neho svoje sako a zobral ho do auta. „Snažil som sa byť k nemu milý a upokojiť ho.“ Čakajúc na políciu, papagájovi sa podarilo vystrčiť hlavu spod saka a uhryzol Gonzalesa až do krvi. Keď si Gonzales navliekol kožené rukavice a ponúkol papagájovi vodu, papagáj ho znovu uhryzol. „Bolo to veľmi bolestivé“.

Niektorí videli papagája ako vyletel z havarovaného vozidla, ale úrady sa domnievali, že uhynul pri nehode. Keď prišla ošetrovateľka Jennifer Gates zo ZOO, nebolo pochýb, že je to hľadaný papagáj senegalský. „Začala plakať “ hovorí Gonzales. „Papagáj ju poznal a ona poznala neho. Volá sa Senny“.

„Senny bol hladný a dehydrovaný, ale inak bol v dobrom zdravotnom stave.“ hovorí Lea Martin, marketingový riaditeľ spomínanej ZOO. “ Bude sledovaný na veterinárnej klinike“.

Všetky tri papagáje boli ukradnuté v stredu na svitaní. Majiteľ ZOO George Oldenburg spal, ale potom privolal políciu. Tí už len videli zlodeja ako zo ZOO uteká. Prenasledovali ho v jeho BMW až pokiaľ nenarazil do stromov a nezabil sa. Polícia stále vyšetruje, či zlodej Yongcun Su pracoval sám alebo či mal kumpánov.

„Exotické vtáctvo je na trhu domácich maznáčikov veľmi žiadané“ hovoria úradníci.

Ďalší ukradnutý papagáj, obľúbený amazonik bielobruchý pomenovaný Kiwi na následky havárie uhynul.

zdroj: The Commercial Appeal

Dobre vychovaný papagáj

Ak reportér mininovín „Lesser“ Marcel Spohn (21) z Nürtingene (Bádensko-Württembersko) je ovocný tvaroh, jeho papagáj Lucky (18-ročný amazoňan modročelý) mu hneď sadne na rameno. Potom uchytí svojími pazúrmi plnú lyžicu a obratne ju vedie k svojmu zobáku. „Vždy chce mať všetko, čo práve jem,“ hovorí Marcel. „Keď je lyžica prázdna, tak ho nechá Lucky na pokoji.“

Zdroj : Bild.de