Nie je už žiadnou vzácnosťou mať doma papagája. Papagáje zastúpia miesto domáceho miláčika v rodine dokonale. Sú veľmi dobrým spoločníkom, sú inteligentné, krásne zafarbené a veľa krát sa dá s nimi dobre „pokecať“. Do rodiny patrí papagáj jednoznačne ručne dokŕmený, ktorý sa nebojí ľudí. Ale ktorý druh je najvhodnejší ako domáci miláčik?
Najpopulárnejší je jednoznačne papagáj sivý žako. Najviac rozpráva a je veľmi inteligentný. Známe sú ary ararauny, z malých papagájov senegalce, korely, andulky. Ale je aj veľa iných, menej známych papagájov, ktoré sú do domácnosti veľmi vhodné, avšak ľudia ich nepoznajú. Venujem sa dokrmovaniu mláďat už dlhšie, je to v podstate moje hobby. Dokrmovala som všelijaké druhy papagájov z rôznych dôvodov. Veľa krát sa napr. stáva, že vtáčí rodičia vajcia nevysedia alebo už vyliahnuté mláďatá odvrhnú, čo je v prírode žiaľ bežné. Ručným dokrmovaním som takto prišla do styku s rôznymi druhmi vtákov. Preto viem posúdiť ich správanie. Kedže ja sa starám prevažne o mláďatá, užitočné informácie o správaní dospelých krotkých papagájov mám priamo od ľudí, ktorí ich doma chovajú. Chodia k nám do shopu a veľa krát je to aj hodinová debata o ich operencovi. Preto by som svojimi skúsenosťami a mnohými postrehmi možno mohla poradiť. Je samozrejme ešte veľmi veľa druhov, s ktorými som zatiaľ neprišla do styku, čiže sa o nich neviem vyjadriť. Taktiež nechcem ani jednoznačne uvádzať, že tento druh papagája je do domácnosti vhodný a tento nie, pretože vždy záleží na konkrétnom jedincovi. Môžeme hovoriť len o nepísanom pravidle alebo o skúsenostiach iných.
Začnime maličkými papagájmi ako sú napr. andulky. Veľa krát prídu za mnou rodičia s malým dieťaťom, že chcú pre neho vtáčika. Odporúčam vtedy andulku, ktorá je naozaj drobná a žiadne dieťa sa jej nebojí. Andulky sa bežne ručne nedokrmujú, pretože dokrmovať niečo také maličké je naozaj náročné. Mladé andulky pri ručnom dokrmovaní v kuse pištia a škriekajú. Či sú hladné alebo nie, stále ich je počuť. Keď sú už samostatné, keď sa samé kŕmia, stíchnu a potom sú naozaj veľmi milé. Ale aj nedokŕmené andulky, hlavne mláďatká sa dajú veľmi dobre skrotiť a v neposlednom rade treba andulke nechať veľké plus – naučí sa opakovať veľa slov. Čiže pre začiatočníkov a malé deti vrele odporúčam.
O čosi väčšie sú korelky. Sú dosť známe a populárne, ľudia ich poznajú a sú naozaj dobrými spoločníkmi. Málokedy sa tiež ručne dokrmujú, pretože ešte stále je to dosť malý vtáčik. Pri ručnom dokrmovaní sa správajú ako malé kakady – stále žobrú o jedlo, aj keď sú už nakŕmené. Po odstavení sú však veľmi milé a prítulné. Zo skúseností viem, že aj pod rodičmi odchovaná korela sa dá dobre skrotiť. Korelky sú inteligentné, naučia sa krásne imitovať zvuky a opakovať veľa slov. Sú malé, vhodné pre začiatočníkov a menšie deti. So stojatým chocholčekom na hlave sú ozaj rozkošné.
Kakariky sú menej známe, ale kto ich pozná, nedá na ne dopustiť. Žltá mutácia kakarika čevenočelého je medzi ľuďmi asi najobľúbenejšia. 
Kakariky ručne dokrmujem a preto viem, že sú z nich naozaj veľmi milé a veľmi spoločenské vtáčiky. Ich veľkou prednosťou je, že sú ozaj veľmi tiché, vydávajú veľmi príjemný „mekotavý“ zvuk, ktorý je ledva počuť. Čiže kto hľadá niečo malé, nenáročné, pekné a hlavne tiché – nech si zadováži kakarika.
Ďalším veľmi obľúbeným a populárnym je papagáj senegalský. Je to najmenší z veľkých papagájov a tiež ho odporúčam väčšinou začiatočníkom alebo rodinám s deťmi. Vzrastom je ešte stále malý, čiže sa ho deti neboja a dokážu sa s ním výborne zabaviť. Je veľmi živý, kamarátsky, učenlivý a tiež sa naučí opakovať zopár slov. Jednoznačne musí byť ručne dokŕmený a vtedy je veľmi prítulný a nechá si so sebou robiť čokoľvek. 
Trochu menej známy je papagáj meyeri, ktorý je výzorovo aj povahovo veľmi podobný senegalskému. Je to ten istý druh (poicephalus). Škoda, že ho ľudia málo poznajú a niekedy zbytočne zháňajú senegalského. Vo všetkom je mu podobný, len má iné zafarbenie. Vrele odporúčam do rodiny tak isto ako senegalských, dokonca meyeri sú ešte kľudnejšie.
Amazónik čiernotemenný alebo bielobruchý je tiež menej známy ako domáci maznáčik, čo je veľká škoda. Dokrmovala som mláďatá a musím povedať, že som väčšiu hračku ešte nevidela. Už keď je malý a ešte je v mäkkých hoblinách v krabici, veľa krát spí na chrbte, nožičky vystrčené dohora, niekedy vo veľmi smiešnych polohách. Ležanie na chrbte je mu asi prirodzené, lebo aj v prípade strachu pred niečím je jeho obranná póza na chrbte s nožičkami vo vzduchu. Je nesmierne hravý, schopný robiť kotrmelce a naozaj je s ním veľká zábava. Energie má na rozdávanie, máloktorý iný papagáj sa mu v tomto vyrovná. Krásne si pospevuje a je nádherne zafarbený. Vďaka svojmu menšiemu vzrastu je vhodný k deťom, ktoré majú toľko energie ako tento malý operený kamarát.
Pyrrhura je malý vtáčik, ale tiež je vhodný do bytu ako domáci maznáčik. Trošku je už hlasnejší, ale nie veľmi, málokomu by to mohlo vadiť. Je ich veľa druhov a poddruhov, ale všeobecne je to asi jedno, ktorý druh by ste si zaobstarali. Všetky sú krásne zafarbené a sú to takí malí nezbedníci. 
Latamy sú tiež malé, veľmi sympatické a hlavne tiché a spoločenské vtáky. Do bytu a spoločnosti človeka sa hodia pre svoju veľmi miernu a príjemnú povahu a sú skoro nehlučné. Aj keby neboli ručne dokŕmené, veľmi dobre skrotnú. Pyrrhury aj latamy vrele odporúčam.
Hlučnejšie sú aratingy jendaj alebo nandaj. Sú síce veľmi krásne zafarbené, povahou sú veľmi priateľské a milé, ale sú skutočne veľmi hlučné. Kto už by sa dal na tohto vtáčika, musí rátať s ozaj veľkým hlukom. Poznám však ľudí, ktorí ich doma majú a hluk im nevadí. Vtáčiky im to vynahradia svojou milotou a prítulnosťou.
Alexandre sú zvláštna kapitola. Ľudia ich dosť s obľubou kupujú, pretože sú cenovo prístupné a už sa radia k väčším papagájom. Avšak tak ako austrálske papagáje, tak aj ázijské Alexandre nie sú do bytu až tak vhodné – česť výnimkám. Sú to veľkí letci, preto im zrejme malý uzavretý priestor až tak nevyhovuje. Zvyčajne sú hlučnejšie a v dospelosti hlavne samčekovia sú dosť agresívni. Ale samozrejme záleží na každom jedincovi, veľa ľudí je spokojných aj s týmito nádhernými papagájmi.
Konečne papagáj sivý žako – najznámejší, najpopulárnejší a asi najinteligentnejší papagáj. Ako domáceho maznáčika a člena rodiny ho kupujú ľudia najčastejšie. Naučí sa imitovať veľa zvukov a hlavne sa naučí rozprávať veľmi veľa slov. Niektoré z nich vedia slová dokonca spájať do viet. Ale pozor ! Nie každý žako je rečnícky talent, hoci každý jeden sa niečo rozprávať naučí. Ďalšie pozor! Žako je veľmi konzervatívny a má komplikovanú povahu. Zväčša si vyberie z rodiny svojho obľúbenca a ostatných toleruje. Čo je ešte zaujímavé – hlavne u žakov platí pravidlo opačného pohlavia, tzn. samček sa viac viaže na ženu a samička na muža. Keď žako nie je v pohode alebo mu niečo vadí, príde veľká zmena v jeho živote alebo je v strese – veľmi často to rieši šklbaním si peria. Najčastejšou chybou ľudí, ktorí majú doma žaka, je ich nesprávne kŕmenie. Väčšinou žaka prekrmujú. O správnom kŕmení si viac prečítajte tu. Podľa môjho názoru sú menej komplikované a aj povahovo príjemnejšie papagáje.
Žakovi sa inteligenciou a schopnosťou naučiť opakovať slová vyrovná amazoňan. Hlavne sa jedná o druh amamzoňana modročelého alebo amazoňana žltohlavého (aj poddruhy), ale aj iné druhy. Možno málokto vie, že práve amazoňany sú ako stvorení žiť v spoločnej domácnosti s človekom. Sú veľmi prispôsobiví, schopní veľmi dobre sa adaptovať do rodiny, veľmi zriedka svoju nespokojnosť riešia vyšklbávaním si peria. Sú veľmi pokojní, ale zato veľmi veselí a družní. Snáď sa dá vytknúť ich hlasnejší prejav. Veľmi dôležité je, že nie sú takí neurotickí a neupnú sa tak na jedného človeka ako napr. žako. Sú veľmi spoločenskí a majú dobrú vlastnosť, že sa dokážu aj sami zabaviť, keď majiteľ nie je doma. Dobre sa vysporiadajú so zmenami v každodennom živote. K tomu všetkému sú aj krásne farební.
Dokrmovala som aj napr. amazoňana vejárového a nebolo väčšej hračky. Nikoho sa nebál, ku každému priletel, aj po dlhšom čase nemal problém sadnúť si na hocijakého cudzieho človeka, ktorého ešte nevidel. Je nádherný, s krásnym vejárom, ale menšieho vzrastu. Ako mláďa bol veľmi tichý, krásne si pospevoval. Teraz je už skoro dospelý a aj hlučnejší. Aj keď je vzrastovo menší, je vzácnejší a preto treba hlbšie načrieť do peňaženky.
Za zmienku stojí i papagáj konžský. Hovorí sa mu „malý zelený žako“, pretože sa mu vyrovná inteligenciou a schopnosťou opakovať zvuky a slová. Má miernu povahu, je tichý a taktiež netrpí vyšklbávaním si peria. Zafarbený je krásne : výrazná zelená kontrastuje s čiernou a červenou farbou. Má veľký a silný zobák, ale keď je ručne dokŕmený, je veľmi dobrý spoločník. Ako domáci maznáčik je vhodný.
Eklektus – veľmi zvláštne zafarbený papagáj, u ktorého jednoznačne viete, či máte samičku alebo samčeka. Samička je zafarbená krásne fialovo-červeno s čiernym zobákom a samček je nádherne zelený s oranžovým zobákom. Inteligenciou sa vyrovnajú žakovi alebo amazoňanovi, schopnosťou rozprávať taktiež. Dokonca máte pocit, že vám rozumejú. Vzrastovo sú tiež rovnakí, povahou veľmi mierni a milí. Ľudia ich v domácnosti bežne chovajú a osvedčilo sa im to. Nie sú hluční, deštruktívni, sú veľmi zvedaví a hraví. Pokiaľ im zabezpečíte dostatok hračiek na zábavu, halúz na ohrýzanie, odvďačia sa vám veľmi príjemnou spoločnosťou. Neváhajte si eklekta zadovážiť.
Kakady – je ich veľa druhov. Ale vo všeobecnosti je každý kakadu veľmi veľký maznáčik. Majú to už v povahe, že sú veľmi prítulní, ale vyžadujú si veľa pozornosti od človeka. Kakadu je schopný sedieť vám na pleci pol dňa a nechať sa celú dobu škrabkať. Či už je to menší kakadu žltolíci alebo väčší kakadu Alba, či kakadu gofinov, každý z nich sa ľudí vôbec nebojí a hlavne sa neviaže tak veľmi na jedného člena rodiny (ako napr. žako). To je dosť podstatné. Naučia sa tiež krásne imitovať zvuky a opakovať veľa slov. Sú výborným spoločníkom napr. pre starších osamotených ľudí, ktorí na nich majú veľa času a trpezlivosti. Menšie druhy sú tichšie, niektoré ani nepočuť, väčšie (kakadu molucký) je hlučný.
Ara ararauna je opäť veľmi populárna hlavne svojím vzhľadom. Je to typický „pirátsky papagáj „ s nádherným zafarbením a veľkým zobákom. Povahou sú veľmi mierne a vďaka svojej veľkosti sú kľudné. Nedokážu toľko lietať po byte, pretože sú ťažšie, viac presedia na jednom mieste. Čo sa týka hlučnosti nie je to také tragické. Keď sa ohlásia, je to samozrejme počuť viac ako prejav od malej andulky. Kričia však len občas. Zväčša keď vyjadrujú svoje emócie. Čiže buď sa tešia vášmu príchodu alebo naopak sa na niečo hnevajú alebo sa hlásia o pozornosť. Keď sa im človek venuje, vedia byť prítulné ako mačiatko. Talent na rozprávanie majú taktiež. Veľmi atraktívne sú hybridné ary. Sú to rôzne kombinácie kríženia ár, ktoré sú vzhľadovo veľmi nevšedné a niektoré druhy sú povahou tiež veľmi vhodné na chovanie doma. Sú to už ale väčšinou ary väčšie, čiže budúci chovateľ takejto ary by mal zvážiť, či má pre ňu dosť priestoru. Vyžaduje veľkú voliéru z toho dôvodu, aby si nepolámala krásne dlhé chvostové perá. Treba jej zaobstarať veľa hračiek a halúz na ohryzávanie. Kto are toto všetko vie zabezpečiť, nech neváha ju kúpiť – neoľutuje.
Pre chov v domácnosti sú vhodné i menšie druhy ár ako sú napr. ary marakány alebo ary nobilis. Tie sú však oveľa živšie, majú viac energie a samozrejme sú to výborní letci. S tým treba rátať a prispôsobiť sa ich správaniu. Domáce prostredie treba tiež prispôsobiť, dať im veľa rôznych bidiel, odpočívadiel, aby sa nerozhodli demolovať a ohrýzať nábytok. Keď majú dostatok halúz a hračiek, dajú nábytku pokoj.
Je ešte veľa ďalších papagájov, ktoré ľudia doma chovajú ako domáceho maznáčika. Nie všetky sa však dajú spomenúť. Každý z nich je však osobnosť a vyžaduje inú starostlivosť. U niekoho je jeden druh veľmi milý, u iného sa naopak prejavuje nespokojne alebo hlučne. Veľa krát je to spôsobené tým, že spočiatku bol na niečo naučený – mláďaťu sa ľudia venujú intenzívnejšie, stále ho púšťajú z klietky, celá rodina sa krúti len okolo nového člena. Neskôr záujem opadne, už nie je (hlavne pre deti) dosť zaujímavý, zmenia k nemu svoj postoj. Papagáj je potom nespokojný, stresovaný, nechápe zmenu. Pred kúpou by si mal preto každý dobre rozmyslieť, či na neho bude mať stále čas a či mu vie skutočne venovať dostatok lásky. Papagáje žijúce v rodine sú na ľuďoch závislé a keď nedostanú to čo potrebujú, vrátane veľa lásky a pozornosti, často trpia. Nespokojnosť potom prejavujú tak ako vedia : šklbú si perie, škriekajú, útočia…. A nasleduje to, čo by nemalo ! Majiteľ ho už nechce, predá ho inému, ten zase inému a niekedy toto živé stvorenie zmení miesto viac krát. Má z toho len ďalší stres ….
Ak už teraz viete, že na neho nebudete mať toľko času, koľko by on potreboval, ale papagája by ste doma aj tak chceli mať, tak si radšej zadovážte hneď párik. Je pre ne prirodzené žiť v páre a určite im bude veselšie. Nebudú tak zúfalo čakať na váš príchod a váš záujem o nich.
Je až k neuvereniu, že papagáj môže byť aj takýto šikovný. Pozrite si video s kakadom Bertíkom a užasnite nad tým, čo všetko sa vie papagáj naučiť pri veľkej trpezlivosti majiteľa, keď na neho má skutočne čas a venuje mu veľa lásky a pozornosti. Pozor – nie je to pravidlo! Takýto „inteligent“ môže byť jeden z tisíca….
http://www.youtube.com/watch?feature=player_detailpage&v=T-MdgHHK4d8
… a práve odstavené a samostatné mláďatko, ktoré môžete cvičiť