(Poicephalus senegalus)
Papagáj senegalský je u nás veľmi rozšírený vďaka veľkým odchytom, ktoré k nám boli dovezené ešte v minulosti. Jeho základné vyfarbenie spočíva v zelenej farbe, hlavičku má tmavo sivú, bruško (niekedy sa nazýva táto časť vesta) má žltú, oranžovú alebo červenú. Prenikavé sú jeho jasne žlté dúhovky. Už jeho názov hovorí, že pochádza hlavne zo Senegalu (republika v strednej Afrike), ale nakoľko vtáky nepoznajú hranice, rozšírený je i v susedných krajinách.
Základné delenie papagája senegalského:
Poicephalus senegalus senegalus – je to najrozšírenejší a najznámejší druh so žltým bruškom – žltobruchý
– pochádza z južnej Mauretánie, z južnej Mali a z Guinei z ostrova Los
Poicephalus senegalus mesotypus – je tiež veľmi rozšírený a bežne sa dá odchovať – oranžovobruchý
– pochádza z východnej a severovýchodnej Nigérie a z Kamerunu
Poicephalus senegalus versteri – menej rozšírený a odchovávaný druh s krásnym červeným bruškom – červenobruchý
– pochádza z pobrežia Slonoviny, z Ghany a zo západnej Nigérie
Zvyky a návyky vo voľnej prírode:
žije vo vlhkých lesoch a na okrajoch saván. Kŕmia sa hlavne semenami, obilím a ovocím. Chutia im predovšetkým semená svätojánskeho chleba a mladé púčiky na výhonkoch stromov. Robia veľké nálety na polia s kukuricou a prosom a neodolajú ani arašidom sušiacim sa na slnku. Farmári ich preto odháňajú ako škodcov.
Hniezdia v bútľavinách dutých stromov.
Ako domáci miláčik:
ručne dokŕmené mláďatká sú veľmi vhodné na chovanie v domácnosti. Veľmi rýchlo sa stanú domácimi miláčikmi pre svoju prítulnosť a milotu. Nie sú veľké, čiže im postačí aj menšia klietka. Nie sú hlučné (záleží na jedincovi), naučia sa napodobňovať rôzne zvuky, vedia zopakovať zopár slov, avšak naozaj len zopár. Ale sú veľmi zábavné. Veľakrát sa naučia imitovať melódie. Zobáčik majú malý, ale zato ním vedia narábať statočne. Majú v ňom veľkú silu a niekedy ním vedia dosť poštípať. Vedia sa naviazať na jednu osobu, ktorá sa stáva ich vyvolenou a málokedy ju zamenia za inú.
Jednoznačne by do chovu v domácnosti mali byť ručne dokrmované mláďatá, pretože dovezené vtáky z odchytu sa dajú len veľmi ťažko skrotiť.
Kŕmenie:
krmivo by sa malo skladať z týchto zrnín: slnečnica, ovos, konope, proso, lesknica, ďalej z fazule, hrášku, cíceru, sójových bôbov, fazuľa mungo…. najlepšie je zaobstarať si už namiešané zmesi, ktoré obsahujú všetky zrniny a semená v správnom pomere. Okrem toho majú radi všetku zeleninu a ovocie. Z vlastnej skúsenosti viem, že najlepšie je nakrájať alebo nasekať ovocie a zeleninu na malé kúsky a zmizne celá. Obľubujú oriešky, ktoré dopĺňajú jedálniček o ďalšie dôležité vitamíny a bielkoviny. Niekedy je dobré doplniť stravu ešte ďalšími doplnkovými vitamínovými prostriedkami pre potrebný prísun všetkých dôležitých živín. Ak by sa naučili na kŕmenie granulami, máte vyhraté, pretože tie obsahujú všetko potrebné a môžu tvoriť až 80% stravy.
Odchov v zajatí:
vtáky sú pohlavne zrelé vo veku 3-4 rokov. Samičky sú dospelé už i v 2 rokoch, ale samčekom treba viac času. Nie je to však pravidlo. Niektorým treba na pohlavnú zrelosť viac rokov, niekedy treba upraviť stravu, niekedy voliéry, búdky …. a pod. Správny chovateľ by nemal byť netrpezlivý, pretože odchov by nemal byť vecou priority.
Samček-samička
Určenie pohlavia je u papagája senegalského viac-menej možné podľa zafarbenia. Zafarbenie bruška (vesta) je u samčeka výraznejšie ako u samičky. Avšak u samčeka sa ťahá nižšie, až medzi nohy. Samička má menšiu hlavičku aj menší zobák.
Ak chcete s presnosťou vedieť pohlavie, treba dať urobiť skúšku DNA.
Či chovať doma radšej samčeka alebo samičku nie je podstatné. U papagája senegalského sme nenašli rozdiel v správaní. Obidvaja vám určite budú robiť príjemnú a veselú spoločnosť. Zase ale platí, že v páre im bude veselšie, vystačia si navzájom – jedinec nebude trpieť samotou a nebude tak veľmi naviazaný na človeka. Treba sa vždy najprv pred kúpou zamyslieť, či na neho budete mať dostatok času a trpezlivosti.