Neverili by ste akého máme v našej súčasnej vtáčej škôlke papagája „pažroška“. Ten, kto sa zaoberá dokrmovaním papagájov asi vie o čom hovorím. Niekedy mláďatá nechcú a nechcú začať samé zobkať a niekedy práve naopak – prídu na chuť dobrotám v miske a nie a nie prestať…
Momentálne je naša vtáčia škôlka dosť plne obsadená. Najstaršiu skupinu tvoria asi 2-mesačné mláďatá : ara zelenokrídla, eklektus, dvaja amazoňania modročelí, traja papagáje senegalské a traja žakovia. V škôlke máme ešte ďalšie vtáčie detičky, ale tie sú v iných skupinách podľa veku a podľa umiestnenia, či už v inkubátoroch alebo v teplúčku pod lampou. Papagáje mávame vždy vo väčších skupinách z toho dôvodu, aby sa učili jeden od druhého. Všeobecne platí : čo robí jeden, robí aj druhý, tretí, piaty…. Mláďatá spolu vyrastajú, sú zvyknuté na kolektív, sú spokojnejšie – sú socializované.
Dôležité je hlavne to, že sa naučia jeden od druhého skúšať chutnať stravu v čase, keď sa snažíme o ich odstav od dokrmovacej zmesi. Celý dokrmovací proces je asi takýto: keď sú mláďatká úplne maličké dostávajú len čistú dokrmovaciu zmes, ktorá obsahuje všetko potrebné pre dobrý a zdravý vývoj každého jedinca. Neskôr sa snažíme kašu obohatiť o ďalšie vitamíny. Strúhame do nej ovocie, zeleninu, aby bola sýtejšia pridávame strúhané granule, ktoré sú tiež veľmi výživné a zdravé. Ary dostávajú do zmesi pravidelne nastrúhané orechy, občasne dávame do kaše bio pupalkový olej, ktorý výrobca odporúča práve mláďatám pre dobrý rast kostí, peria, pre dobrý vývin orgánov, pre pozitívny vplyv na ich imunitu. Keď majú asi 7-8 týždňov, idú do klietky, aby sa naučili stáť na bidle, ale hlavne aby začali skúšať samé ochutnávať z misiek svoju prvú potravu. Na začiatku dostávajú okrem dokrmovacej kaše mäkké na drobno nakrájané ovocie a zeleninu s pomrvenými piškótami. Večer po večernej dávke dokrmovacej kaše dostávajú do misiek suché granule, ktoré si veľmi radi chrumkajú ako nejakú večernú maškrtu.
po večeri ešte dávka večernej maškrty – chrumkavé granule
Náš momentálny problém sa týka práve tých dobrôt v miske. V celej skupine máme jedného vyše 2-mesačného žaka, ktorý má nesmierny apetít. Zistil, že kaša je kaša, ale miska plná sladkého ovocia je predsa len niečo iné. Ako náhle je pred ním plná miska ovocia, už aj cupitá a nepohne sa od nej, kým nie je prázdna. To by ste sa museli smiať, keby ste videli ako sa mu očká rozžiaria, keď zbadajú dobre plnú misku. Precupitá cez celú klietku a ani nedýcha, keď sa tlačí. Problém je však v tom, že ostatným sa neujde. Keď je miska prázdna, ide k druhej a jeho apetít neskončil. Celá naša teória o spoločnom sa kŕmení tým pádom padá, lebo ostatní jednoducho nestihnú z misky nič ochutnať. Ťažko povedať, či by jedol do prasknutia, radšej to neskúšame. Po prvej prázdnej miske musíme milého pažroška odobrať zo skupiny a odložiť inde, aby mali aj iní šancu. Je to dosť nezvyčajné, aby sa mláďa tak skoro a tak dobre samo kŕmilo. Väčšinou je to opačne, väčšinou treba čakať, až mláďatá prídu na to, že miska je na to plná, aby sa z nej zobkalo.
Ďalší problém je i v tom, že kŕmenie dokrmovacou zmesou, ktorá má v sebe veľa potrebných látok pre vývoj a rast nie je dosť možné. Milý žako je tak plný, že kaša sa do neho jednoducho nezmestí. Otázka je teda na svete : tešiť sa, že sa 2-mesačný žako tak dobre sám kŕmi alebo radšej nie?
…aby toho nebolo málo, už aj naša malá ara prebrala žakove móresy ! Tak jej chutia dobroty v miske, že ide prasknúť !
2-mesačná ara zelenokrídla div nepraskne
Náš najmenší amazonik ledva stojí na bidle, ale apetít má tiež za dospelého:
amazonik bielobruchý ledva stojí a už sa tlačí
Pridajte komentár