Niekedy sa divíme, čo všetko nám už veda a výskumy ponúkajú. Dnes je už bežné umelé oplodňovanie u ľudí, ale u zvierat nás to ešte mnohých dosť prekvapí. Avšak keď sa nad tým zamyslíme, môžeme sa tomu len tešiť, lebo umelé oplodňovanie skoro vyhynutých alebo ohrozených druhov zvierat môže byť pre prírodu veľmi prospešné.
Tak je to aj napríklad u vtáčieho druhu, u papagájov. Najvyšším cieľom v chove papagájov by malo byť ich prirodzené oplodnenie a prirodzená výchova mláďat rodičmi. O toto sa snaží každý zodpovedný chovateľ. Týmto sa zachovávajú vtákom ich prirodzené zvyky a zároveň ich celý proces počas reprodukčnej doby zamestnáva. Mláďatá sú tým pádom socializované k vlastnému vtáčiemu druhu. Avšak nie je zriedkavé, že vtáci nakladú neoplodnené vajíčka. Dôvody sú rôzne : zdravotné problémy, problémy s umiestnením, zlé kŕmenie… Taktiež je problém s neoplodnenými vajíčkami u neharmonizujúcich pároch, aj v tom prípade, že sú obidvaja v dobrom zdravotnom stave a sú plodní. Umelé oplodnenie môže pomôcť tieto problémy zredukovať. Treba k tomu spermie dostatočnej kvality a samičku, ktorá je tesne pred znáškou vajec alebo so znáškou práve začala. Ak sú splnené tieto 2 podmienky, je možné vajíčko umelo oplodniť.
V posledných rokoch sa o odbere spermií a o umelom oplodnení papagájov veľa hovorí. Zatiaľ sa umelo oplodňujú vajcia sliepok, moriakov, holubov, pštrosov. Pri všetkých týchto druhoch nie je už odber spermií problematický. Odbery semena u veľkých druhoch papagájov boli doteraz veľkým problémom – nebolo možné ich urobiť. Prvý veľký úspech sa podaril v roku 1980 v USA, kedy sa vyliahla umelo oplodnená korela (Harrison & Wasmut 1983). V nasledujúcich rokoch boli ďalšie pokusy s amazoňanom haitským (amazona ventralis), ale z 13-tich umelo oplodňovaných vajíčok sa podarilo oplodniť len dve. Odberom spermií sa zaoberal Daniel Neumann, úspešný veterinár a zároveň chovateľ. V rámci svojho výskumu sa mu 1.krát podarilo odobrať spermie rôznych amazoňanov, kakadov a iných veľkých vtákov. Odber spermií robil na krotkých, ale aj divých vtákoch bez spozorovania nejakých negatívnych efektov. Táto technika sa stala aj predmetom výskumu na univerzite. V spolupráci s Loro Parque 1.krát odobrali spermie u ary zelenokrídlej (ara chloroptera). Vývoj techník na odobranie semena sa neustále vyvíja a skúma (stimulačné masáže, jemná elektrostimulácia). Známe je aj to, že na odber spermií vplýva aj druh papagája alebo načasovanie odberu. U niektorých druhov je odber skoro vždy úspešný, u iných treba použiť rôzne techniky.
Ako dlho sa dajú spermie skladovať ? Závisí to od rôznych faktorov: kvalita, množstvo, znečistenie… Skladovanie je možné od niekoľkých hodín až po niekoľko dní. Veda sa zaoberá dlhodobou konzerváciou odobratých vzoriek. Odoberanie spermií a skladovanie vzoriek je dôležité hlavne pri chránených a ohrozených druhoch. Preto sa plánuje hĺbkové zmrazenie odobratých vzoriek, tzv. kryokonzervovanie.
Možnosti a perspektíva. Ak má pár papagájov pravidelne neoplodnené vajíčka, môže to mať okrem infekcií, zlého kŕmenia alebo párenia za následok aj zlá plodnosť zvierat samotných. Keď samička kladie pravidelne vajíčka, je pravdepodobné, že za čistou znáškou je zodpovedný samec. Odberom spermií sa dá u samcov zistiť ich plodnosť. Dá sa takto zistiť, či je samec úplne neplodný alebo má spermie zlej kvality. Pomocou endoskopie sa dá zistiť zdravotný stav pohlavných orgánov.
Odber spermií. Spermie sa odoberajú takým spôsobom, že jedna osoba drží samca v rukách a druhá mu odoberá spermie. Trvá to veľmi krátko, 10 sekúnd až 2 minúty. Následne môže ísť vták späť do svojej voliéry. Odber by sa mal robiť v čase kladenia vajíčok samicou. Takto sa dá zistiť, či má samec jednak dostatok spermií na oplodnenie a zároveň či sú so samicou synchrónni v reprodukčnej dobe alebo či má samec v porovnaní so samicou časový posun v pohlavnej aktivite. Ak je v chove viac takýchto párov, dá sa to riešiť prepárovaním párov. Kontrola spermií sa vykonáva makroskopicky (voľným okom), ale aj mikroskopicky (prístrojmi). Makroskopicky sa dá vyzistiť farba a konzistencia, mikroskopicky sa zistí hustota, pohyblivosť a % žijúcich spermií. Na základe týchto parametrov sa dá odhadnúť plodnosť samca s ohľadom na jeho reprodukčný stav.
Inseminácia samičky. Veterinár vstrekne vzorku spermií do kloaky alebo priamo do vajíčkovodu. Druhý prípad je prijateľnejší aj kvalitnejší aj z toho dôvodu, že kloaka nemusí byť dostatočne čistá (zvyšky trusu a kyseliny močovej). Oplodnenie samičky trvá 20 sekúnd až 3 minúty. Podľa množstva znášky a kvality spermií je nutné absolvovať i viac inseminácií, aby sa zvýšili šance na úspech. Liahnutie mláďat a ich výchova je potom prirodzenou cestou pod rodičmi.
Výhody umelého oplodnenia: 1. pri pároch, ktorí nemávajú oplodnené vajíčka, sa po umelom oplodnení stávajú láskaví a dobrí rodičia. 2. pri odoberaní spermií je zároveň možnosť skontrolovania a zhodnotenia zdravotného stavu mužských pohlavných orgánov. Ak sú získané spermie dobrej kvality, nie je následná endoskopia a biopsia potrebná, ale je dobré sledovať pohlavné chovanie páru pri kopulácii, aby sa zistila ich intenzita a technika.
Nevýhody umelého oplodnenia: 1. pri opakovaných odberoch spermií sa môže do samičky preniesť aj infekcia. Preto je potrebné samičku dôkladne vyšetriť. Rizikom je aj prenos výrusov. 2. pri častom odchyte vtákov to môže mať dopad na ich chovanie v chovnej sezóne (napr. ich treba často odchytávať priamo z hniezdnej búdky). Ak sú vtáky veľmi plaché, môže to mať negatívny vplyv na ich chovanie v toku.
Konkrétny prípad umelého oplodnenia: pár kakadu prilbového (Callocephalon fimbriatum) pravidelne znášal neoplodnené vajíčka. Bol to výborne harmonizujúci pár a prepárenie z dôvodu ich malého množstva nebolo možné. Samcovi chýbali letky, čo mu znemožňovalo rovnováhu pri párení so samicou. Počas obdobia párenia od neho získali spermie dobrej kvality, čo mohlo vylúčiť možnú neplodnosť samca alebo zlú synchronizáciu páru. Oplodnenie vajíčok bolo prevedené insemináciou samičky. Prvé vajíčko bolo oplodnené neúspešne, v druhom a treťom vajíčku bolo zaznamenaný embryonálny rast. V ďalšej prirodzenej znáške boli vajíčka opäť neoplodnené, z toho dôvodu sa bude u tohto páru pristupovať pravidelne k umelému oplodneniu.
Veda a výskumy sa nedajú zastaviť, v tomto prípade môžu pomôcť samotnej prírode. Umelé oplodnenie môže pomáhať pri reprodukčných procesoch papagájov hlavne pri dobrej vôli rozšíriť populáciu ohrozených druhov papagájov vo voľnej prírode.
zdroj: Papageien 12/2012, 1/2013, autori článku: Daniel Neumann & Heiner Müller, Waldbreitbach